Homosexuáli žiadajú práva. Nebránia sa ani povinnostiam

Súčasný právny systém nezaručuje ochranu zväzku gayov či lesieb. Vzájomné vzťahy si môžu usporiadať len cez zmluvy, ani to nie vždy. Pri prideľovaní sociálnych dávok však štát nemá problém posudzovať ich spoločne – a príslušne im dávky znížiť. Naopak, ani po dlhoročnom partnerstve si nemôžu nárokovať vdovský či vdovecký dôchodok.

„Štát vie rýchlo nájsť spôsob, ako človeku zaplatiť čo najmenej,“ myslí si šéf iniciatívy Inakosť Július Kolenič. Homosexuáli sa však podľa neho vôbec nebránia ani povinnostiam, ktoré by im z legalizácie ich vzťahu vyplývali. Žiadajú len zákonom ošetriť základné praktické problémy, s ktorými bežne bojujú.

Kolenič odmieta argumenty politikov, že dostatočné práva zaručuje homosexuálnym párom aj súčasná legislatíva. „Nie je to pravda,“ tvrdí. Zdôrazňuje, že akúkoľvek situáciu v súkromno-právnej oblasti si musia upraviť zmluvou podpísanou pred notárom. Ak chce partner partnerovi odkázať dedičstvo, musí povinne spísať závet. Homosexuálne dvojice nesmú bezpodielovo vlastniť majetok. Zmluvu musia partneri uzavrieť aj vtedy, ak chcú byť lekármi vzájomne informovaní o zdravotnom stave. „Dá sa to, ak sa jeden z nich po autohavárii ocitne v kóme?“ pýta sa Kolenič.

Zmluvne sa nedajú upraviť ani mnohé veci z verejnoprávnej oblasti. Homosexuáli nemôžu napríklad žiadať od zamestnávateľa voľno na ošetrovanie chorého partnera, nemôžu odmietnuť vypovedať o ňom pred súdom. „Aj my predsa riadne platíme dane, štát by nám preto mal poskytovať rovnaké služby ako heterosexuálom,“ myslí si Kolenič.

„Odborníci už dávnejšie vyčíslili, že keby sa diskriminácia homosexuálov mala odstrániť pomocou súčasných zákonov, bolo by ich treba novelizovať aspoň deväťdesiat,“ hovorí predseda hnutia Ganymedes Ondrej Putra. No aj keby sa tak stalo, zmluvy dvoch osôb vždy zostanú na nižšej úrovni, ako zákonná ochrana zväzku. „Ak ich napadne tretia osoba, súdny spor sa môže ťahať roky. A urobiť z partnera hoci aj bezdomovca,“ mieni.

Odhady hovoria o štvor- až sedempercentnej populácii gayov a lesieb na Slovensku. „Každý homosexuál má však aj príbuzných a priateľov. Zákon o registrovanom partnerstve by sa tak dotkol možno až milióna slovenských občanov,“ tvrdí Putra. Pripomína, že z 27 krajín EÚ ich takýto zákon neprijalo už len desať. Zväčša východoeurópskych, kde má silný vplyv cirkev. „Ak tento zákon nemáme, nedokážeme si plnohodnotne plniť záväzky voči iným krajinám EÚ v otázke kompatibility legislatívy členských štátov,“ uzatvára Putra.

Upozorniť na svoje práva chcú slovenskí homosexuáli 22. mája v Bratislave na prvom slovenskom Rainbow Pride pochode.