Súdržnosť koalície má už teraz osem slabších miest

Soňa Pacherová | 15.06.2010 18:32
Ak sa v novom parlamente vytvorí očakávaná pravicová štvorkoalícia, bude sa opierať o krehkú väčšinu len štyroch poslaneckých hlasov. Vo dvoch koaličných stranách sa pritom už dnes rysujú štvorčlenné skupiny poslancov, pri ktorých je neistá disciplína a programová zhoda s koalíciou.

„Konflikty možno očakávať nielen medzi stranami koalície, ale aj vnútri najmenej dvoch z nich,“ varuje politológ Michal Horský. Konkrétne poukazuje na štvoricu „sociálnych demagógov“ z občianskeho združenia Obyčajní ľudia, ktorí sa do snemovne prekrúžkovali z posledných miest kandidátky SaS, a takisto na štyroch „intelektuálnych perfekcionistov demokracie“ z konzervatívnej OKS, ktorí zasadnú v klube poslancov strany Most – Híd.

„Obe štvorice majú veľmi rozdielnu históriu, no ich názory sú často v takom rozpore s materskými stranami, že v nich môžu vyvolať silné pnutia,“ domnieva sa Horský.

Členovia OKS majú ideovú platformu v týždenníku .týždeň, v ktorom publikujú radikálne pravicové názory strany. Sú napríklad tvrdí euroskeptici, omnoho pravicovejší než ktorýkoľvek z ich partnerov. V oblasti menšinovej politiky chcú okrem iného presadiť zmenu v preambule Ústavy SR a nahradiť v nej národný princíp občianskym. Takúto „opravu ústavy“ si zatiaľ netrúfol nahlas žiadať nijaký slovenský menšinový politik.

Politológ Horský spochybňuje aj dve rozhodnutia novozvoleného poslanca Petra Zajaca z OKS. Najprv opustil Demokratickú stranu, keď sa v nej stal predsedom Ľudovít Kaník, ktorý sa teraz, mimochodom, môže stať jeho koaličným kolegom z partnerskej SDKÚ. Podľa politológa sa straníci majú predovšetkým držať hodnôt strany a nerezignovať na jej personálne obsadenie.

Zajac navyše v roku 2001 predčasne opustil aj Národnú radu SR, v ktorej bol za „prvej“ vlády Mikuláša Dzurindu poslancom za jeho SDK. Zdôvodnil to tým, že Dzurindovým ľuďom príliš zachutila moc a začali sa správať ako Vladimír Mečiar. A takisto nesúhlasil s pomalým postupom dôchodkovej, zdravotníckej a ďalších reforiem, ktoré vtedy blokovala koaličná ľavicová SDĽ. „Nemal sa vzdať mandátu, ale ďalej hájiť hodnoty, za ktoré si do parlamentu sadol,“ vyčíta mu Horský.

V reakcii na útoky premiéra Roberta Fica (Smer), ktorý poslancov OKS označil za „talibancov“ či „výbušninu“ koalície, však celá poslanecká štvorica prijala jasný záväzok, že pravicovú vládu v nijakom prípade neohrozí a jednoznačne ju podporí „bez akýchkoľvek predbežných podmienok“. „Zaväzujeme sa, že počas celého volebného obdobia budeme pevnou súčasťou vládnej koalície,“ vyhlásil podpredseda OKS Zajac.

Igor Matovič zo združenia Obyčajní ľudia, ktoré bolo na kandidátke SaS je zas napríklad vydavateľom a autorom názorových stĺpčekov v regionálnych novinách, ktoré vychádzajú vo vyše miliónovom náklade a zadarmo sa distribuujú do poštových schránok. Práve šikovná reklama strany SaS kombinovaná so samoinzerciou združenia, ktorá sa v nich pred voľbami masívne objavovala, pomohla štyrom nominantom z dna kandidátky preniknúť až do Národnej rady. Matovič v článkoch obviňuje zo „zlodejiny pozemkov, budov a fabrík“ aj svojich možných parlamentných partnerov, tvrdí, že „euro nás ničí“ či rieši „cigánsky problém“.

„Dohody dodržiavam,“ sľubuje však Matovič, že pravicovú vládu vždy podrží a v nijakom prípade sa nemieni správať ako „neriadená strela“.