Tradičné drogy sa usadili. Začína sa vojna s klonmi
Foto: Andrej Barát
Heroínová epidémia z prelomu tisícročí, ktorá nezachvátila len krajiny bývalého východného bloku, ale aj veľkú časť Európy, je podľa odborníkov už dávno minulosťou. Zhodne sa na tom polícia, streetworkeri i ľudia z Národného monitorovacieho centra pre drogy. Kým však v iných európskych štátoch postupne klesá aj užívanie najrozšírenejšej ľahkej drogy marihuany, na Slovensku je trend opačný.
Možno aj preto vzbudil predvolebný sľub politickej strany Sloboda a Solidarita o dekriminalizácii marihuany značný ohlas. Novinkou drogovej scény je totiž aj striedanie generácií. Ľudia, čo s marihunanou začínali ako tínedžeri, dnes končia vysoké školy, zakladajú si rodiny, začínajú mať vplyv na spoločnosť. Ak drogu užívali bez negatívnych následkov, sú k jej dekriminalizácii oveľa ústretovejší ako generácia ich rodičov.
Foto: Andrej Barát
Nastupujúce pokolenie, ktoré malo s drogami osobnú skúsenosť, je pre boj s drogami dobrou i zlou správou. Na rozdiel od svojich rodičov im ich skúsenosti umožnia rýchlejšie rozpoznať, že ich dieťa droguje. „Na druhej strane, ak oni sami nemali zlé následky, môže sa stať, že budú drogy tolerovať aj u detí. U nich však drogy môžu mať iný, negatívnejší dosah,“ upozornil Imrich Šteliar, vedúci Národného monitorovacieho centra pre drogy.
Trávové nádobíčko sa dá zohnať na internete
Na dekriminalizáciu či legalizáciu marihuany nepanuje ani medzi odborníkmi jednotná mienka. Pre názory a argumenty oboch táborov by nestačil ani priestor tohto článku. My sme sa teda zamerali skôr na spôsob, akým sa táto obľúbená droga (vyskúšal ju už každý tretí šestnásťročný Slovák), pestuje a distribuuje.
Jedným z mnohých navrhovaných riešení dekriminalizácie marihuany bol totiž návrh, aby užívateľ unikol zápisu do registra trestov len v tom prípade, ak prezradí, kto bol jeho zásobovateľom. So skutočným veľkodílerom sa však stretne len minimum užívateľov. Drogu si väčšinou kúpia cez spolužiakov a kamarátov, malých distribútorov.
Marihuana sa pestuje vonku i dnu. „Vonkajšie miniplantáže sú roztrúsené po dedinách, slúžia však zvyčajne jednému alebo viacerým užívateľom, ktorí to majú viac-menej pre vlastnú spotrebu, prípadne na rozdanie v partii. Takáto tráva nie je kvalitná,“ hovorí nitriansky policajný expert na drogovú problematiku, ktorý však vzhľadom na mnohé prebiehajúce prípady nechce byť menovaný.
Kvalitná marihuana pochádza z takzvaného indoor pestovania. „Organizátori si vyberú opustený dom, zadebnia okná, dovezú si "záhradníka“ alebo celé partie, tiež často zo zahraničia. Niekedy takto chodia na týždňovky. Vybavenie kúpia na internete, nie je to nelegálne, lebo obchody vlastne predávajú len záhradnícke zariadenie," pokračuje expert.
Dom prerobia na jednu veľkú tajnú záhradu. Pripravia si hnojivo, po stenách rozložia vetranie, káble, rozvody, časovače, merače vlhkosti a špeciálne výbojky. Jedna miestnosť slúži ako škôlka, ďalšia ako sušička. Zbierajú najmä šišky. Dom sa takto ničí, vlhne a má podozrivo veľký odber elektriny. Často ide o veľkých neplatičov, keby mali zaplatiť účty za elektrinu, veľmi by sa im to neoplatilo.
Foto: Andrej Barát
Mnoho takto vypestovanej „trávy“ smeruje do Maďarska. Časť pre domáci trh pestovatelia nikdy sami nedistribuujú, majú tiež sieť dílerov. „Do pozície kriminálnikov sa však dostávajú aj niektorí mladí užívatelia, ktorí si pestujú marihuanu doma či v internátoch v špeciálne upravených skriniach,“ dodáva ďalší zo spôsobov pestovania Eleonóra Kara z Národného monitorovacieho centra pre drogy.
V sieti skončia zvyčajne len malé pervitínové ryby
Aj výroba a distribúcia pervitínu je na Slovensku dobre prepracovaná, na rozdiel od marihuany však trochu priamočiarejšia. Nástup pervitínu má viacero príčin. Soňa Pekarovičová z občianskeho združenia Odyseus, ktoré okrem iného vymieňa injekčným užívateľom špinavé ihly za sterilné, poukazuje napríklad na to, že v posledných rokoch sa na Slovensku podstatne znížila kvalita heroínu.
„Neznamená to však, že by užívatelia drog prešli od heroínu k pervitínu, z našich štatistík nám vychádza, že mnoho ľudí začne brať obe drogy súbežne. Značne to komplikuje liečbu, keďže obe drogy vyžadujú inú metódu,“ dodáva Pekarovičová. Podľa Šteliara je však jednou z mála dobrých správ drogovej scény istá stabilizácia najproblémovejšieho, injekčného užívania drog.
Čierny obchod s pervitínom napriek tomu prekvitá. Na ceste od výrobcu k zákazníkovi sú vo väčšine prípadov tri stupne – organizátori, veľkodíleri a obyčajní díleri. Organizátori zoženú vybavenie a chemikálie. Látky na prípravu sa dovážajú v kvapalnom stave vo veľkých sudoch z Rumunska a iných južných oblastí, pašujú sa však i v tabletkách z Holandska. Výhodou pre výrobcov je, že pervitínové laboratóriá sú skladné a ľahko prenosné.
„Potom organizátori dovezú variča, často z Čiech, no už aj na Slovensku je niekoľko špecialistov,“ pokračuje policajný expert. „Hoci na internete existuje množstvo receptov, ako pripraviť drogu, nezvládne to každý.“ Variča organizátori často vyplácajú drogami. Pervitín potom distribuujú v zatavených striekačkách. Díleri používajú jednotku jeden kubík, ktorý stojí asi 30 až 40 eur. Dá sa z neho vyrobiť 10 dávok.
Varič navarí zhruba jeden kilogram, ktorý po 20 až 30 kubíkoch rozdelí veľkodílerom. Tí drogu posunú obyčajným dílerom, pričom za jednu dávku si neraz vypýtajú až desať eur, čiže na jednom kubíku zarobia 60 až 70 eur. Aj obyčajný díler si tak za mesiac dokáže s prehľadom zarobiť 2 000 eur. Sú aj díleri, ktorí sa snažia vyrobiť drogu z voľne dostupných liekov, je to však neefektívne a náročné na čas.
Foto: Andrej Barát
Do rúk polície najčastejšie padajú malé ryby, v poslednom čase aj ľudia zneužití dílermi. „Sú to užívatelia, ktorí drogu nepredávajú, len rozdistribuujú ostatným. Odmenou pre nich je droga. Díler sa takto chráni, nemusí vychádzať z bytu a do rizika dostáva tých najzraniteľnejších, keďže za distribúciu a väčšie množstvo drogy hrozia vyššie tresty,“ dodáva Pekarovičová.
Nové drogy? Legálne v rybárskej rubrike
Odborníci na drogové závislosti už niekoľko rokov očakávajú nástup kokaínu na Slovensku, ktorý však nateraz neprichádza. „Je to možno aj tým, že táto droga sa dá dlhšie brať len takzvane rekreačne, takže ľudia sa tak rýchlo nedostávajú do liečby ani do kriminálnych štatistík. Navyše je to stále veľmi drahá droga. Táto scéna je teda tak trochu pod pokrievkou,“ mieni Šteliar.
Spod internetovej pokrievky do ulíc sa však čoraz agresívnejšie dostávajú takzvané dizajnérske drogy. Sú to omamné látky, ktoré majú podobný účinok ako nelegálne drogy, no iné chemické zloženie, a teda za ich užívanie a distribúciu nehrozí postih. „Na trh sa dostáva veľa nových produktov a výrobcovia len čakajú, ktorý z nich sa uchytí,“ hovorí Šteliar.
Drogy v číslach
*** 50,2 %** slovenských vysokoškolákov už aspoň raz vyskúšalo marihuanu
*** 12,2 %** slovenských vysokoškolákov už aspoň raz vyskúšalo inú nelegálnu drogu ako marihuanu, najpopulárnejšia je extáza (8,2 percenta), magické huby (7,5 percenta), inhalanty (6,1), LSD a pervitín (po 5,6)
*** 33 500** je horná hranica odhadu počtu problémových užívateľov drog na Slovensku. Väčšina z nich užíva heroín a pervitín. Táto štatistika sa za posledné roky ustálila
*** 17 %** ľudí, ktorí sa prichádzajú liečiť z drogovej závislosti, sú užívatelia marihuany; najviac liečených (viac ako jedna tretina) prichádza so závislosťou od opiátov
„Internet naozaj zohráva dôležitú úlohu. Na diskusných fórach si ľudia vymieňajú skúsenosti o účinkoch, rady, čo s čím skombinovať. Tieto látky sa nepredávajú na špecifických stránkach, ale sú nenápadne skryté v rôznych rubrikách inzertných webov – v rybárskych potrebách, sekcii záujmová činnosť alebo zamaskované ako hnojivo,“ opisuje Kara.
Známym príkladom takejto látky je Spice. Výrobok sa predáva ako zmes bylín, no vedci v ňom našli synteticky vyrobené kanabinoidy. Inými slovami, ide o umelú náhradu za marihuanu. Zmes má podľa užívateľov dokonca silnejšie účinky ako klasická „tráva“. Odborníci však varujú, že je aj značne škodlivejšia. Problémom je, že zmes má nestále zloženie, takže keď aj úrady zakážu jednu jej látku, nahradí ju zakrátko iná.
„V praxi to funguje tak, že takúto látku musí dať ministerstvo zdravotníctva na zoznam zakázaných omamných látok. Ten proces však zatiaľ nie je dostatočne pružný, bolo by dobré, keby sa zrýchlil. Napríklad, keby sa zakaždým nemusel novelizovať celý zákon, ale len by sa aktualizoval zoznam zakázaných látok,“ hovorí Kara, podľa ktorej je takýchto nových drog oveľa viac.
Ako príklad uvádza mefedron, ktorý je vo Veľkej Británii štvrtou najužívanejšou drogou po marihuane, kokaíne a extáze. Na Britských ostrovoch ho však oficiálne zakázali len pred necelými tromi mesiacmi a v mnohých ďalších európskych štátoch je jeho užívanie legálne. Vďaka dizajnérskym drogám charakterizuje súčasnú drogovú scénu aj širší rozptyl užívaných omamných látok.
Foto: Andrej Barát
Keď teda raz štatistiky budú signalizovať, že klesá užívanie nielen heroínu, ale aj ďalších rozšírených drog ako marihuana, pervitín či extáza, nemusí to ešte byť dôvod na radosť. „Užívateľov drog rozhodne neubúda. Len sa zvyšuje rozpätie toho, čo všetko ľudia berú,“ uzatvára Šteliar.
Ako to vidia užívatelia drog
Foto: SHUTTERSTOCK
Pervitín a heroín
Ako vyzerá život užívateľa heroínu a pervitínu? Hoci sa nedá zovšeobecňovať, mnohí prežívajú podobne ako 41-ročný Bratislavčan, ktorý drogy berie už dvadsať rokov. „Ráno vstanem, umyjem sa. Väčšinou nemám dávku, a tak ju musím zháňať, pretože mám krízu. Dávku sa snažím zohnať od kamarátov, prípadne chodím na zber železa. Keď zaženiem krízu, zase zháňam peniaze, to sa opakuje dva až trikrát za deň. Večer, ak mi zostanú peniaze, tak si kúpim jedlo a cigarety.“ Mnohé dievčatá závislé od pervitínu zase majú rovnaký osud ako 28-ročná Sereďanka. Pervitín berie od pätnástich rokov, nejaký čas ponúkala sexuálne služby, aby si na drogu zarobila. Pervitín je podľa nej zradný v tom, že človek stratí nad sebou kontrolu. „Musíte sa na seba ustavične pozerať z nadhľadu. Je to ťažké, pretože pervitinista ľahko oklame sám seba,“ dodáva.
Foto: wordpress.com
Kokaín
Kokaín je vzhľadom na vysokú cenu drogou úzkej skupiny ľudí. Ojedinele s ňou experimentujú aj niektorí užívatelia iných tvrdých omamných látok, vo väčšine prípadov je to však droga vyššej spoločnosti. O skúsenosti s ňou sa podelil tridsiatnik z Bratislavy. „Momentálne je to hit, v mojom okolí však ide skôr o rekreačné užívanie, keďže sto eur za balíček dokáže celkom slušne nabúrať rozpočet. Väčšinou sa naň zložia traja-štyria ľudia a každý si nakreslí linku.“ Drogu na party buď niekto objedná cez poslíčka, alebo ju má priamo pri sebe. Keďže kokaín kupovaný na Slovensku je riedený, jeho sila je nižšia ako v západných krajinách. „Človek však zistí, že alkohol mu rýchlejšie zaberá, niekto tichý sa vyrozpráva, človek sa dlhšie udrží na nohách. Len na druhý deň je zničený. A smrká krvavé sople, keď mal v kokse primiešaný nejaký sajrajt.“
Foto: SHUTTERSTOCK
Marihuana a hašiš
Marihuana je čoraz rozšírenejšou drogou a tak opísať typického „huliča trávy“ je asi podobná úloha, ako opísať typického fajčiara normálnych cigariet. Dvadsaťpäťročný Bratislavčan dnes fajčí marihuanu len rekreačne, keď s ňou však v puberte začínal, fajčil ju takmer každý deň. „Na strednej škole sme sa striedali v zásobovaní. Ja som kupoval od kamaráta, on to mal od ďalšieho, takže s nejakým skutočným dílerom som do kontaktu neprišiel. Druhý spolužiak zase riskoval, keď preniesol väčšiu zásielku cez hranice. Cesty boli rôzne.“ Dekriminalizáciu by uvítal, ale dodal, že keď policajti chytili niekoho z jeho známych, dokázali to občas vyriešiť aj dohovorom. Preto sa ani on nebojí „huliť“ aj v centre mesta či pred podnikmi, kde je tráva ticho akceptovaná. Drogu pred časom obmedzil nielen preto, že ho stála veľa peňazí, ale aj preto, že po nej začal mávať stavy úzkosti.
Usmrtenie z makovíc? Za monarchie rok väzby
Kto si myslí, že boj proti drogám je otázkou posledných rokov, mýli sa. Hrdelné tresty za omamné látky hrozili už v časoch, keď v Egypte vládol jeden z najmocnejších faraónov Ramzes Veľký. Pravda, zákaz z roku 1220 pred naším letopočtom, ktorý sa nevzťahoval len na drogy, ale i na alkohol, nezaviedol mocný faraón, ale čínsky cisár Wu Vong.
Anton Chromík v článku Historicko-právny vývoj regulácie užívania drog spomína aj ďalšie príklady, ktoré siahajú ďaleko, ďaleko do minulosti. „Koncom 14. storočia dal arabský emir Soudon Sheikhouni zničiť všetky konopné rastliny, pretože hašišová toxikománia sa rozmohla vo veľkej miere.“ Napriek tomu, že užívateľom hrozil napríklad aj trest vytrhania zubov, zákaz nebol úspešný.
Svoj účel nesplnil ani dekrét, ktorým Španieli v 16. storočí označili koku za „rastlinu diabolských vlastností“ a zakázali ju. S drogami sa neúspešne snažil vyrovnať aj slávny francúzsky cisár Napoleon Bonaparte. V roku 1800 jeho zákaz požívania hašiša určený vlastným vojakom slúžiacim v Egypte rovnako nepadol na úrodnú pôdu.
Keď medzinárodný obchod začal byť čoraz rýchlejší a dynamickejší, vládcovia významných štátov pochopili, že proti drogám musia postupovať spoločne. Preto v roku 1909 usporiadali Šanghajskú ópiovú konferenciu, ktorá v podstate začala moderný boj proti drogám. Zástupcovia 13 štátov prijali 9 odporúčaní, ktoré síce krajiny právne k ničomu nezaväzovali, aj tak to však bol dôležitý prvý krok.
Na našom území sa distribúcia a užívanie drog začali prvýkrát regulovať ešte za Rakúsko-Uhorska. Jozef Čentéš v odbornej publikácii o právnych aspektoch toxikománie spomína zákon z roku 1852, ktorý nie príliš vysokými sankciami trestal neoprávnenú distribúciu drog. Za ich užívanie a nedovolenú držbu však žiadny trest nehrozil.
V spomínanom zákone sa však napríklad uvádzalo, že osobe, ktorá podá deťom odvar z makovíc a spôsobí im tým ťažké poškodenie na tele, hrozí trest od jedného do šiestich mesiacov. V prípade, že dieťa zomrie, trest sa zvýšil na šesť mesiacov až jeden rok tuhej väzby. Postihy hrozili aj tým, čo neoprávnene používali narkotiká v podobe éterovej pary.
V Československu sa prvé protidrogové zákony v dvadsiatych rokoch minulého storočia týkali najmä kontroly lekárnikov, lekárov a zverolekárov. Museli viesť register o nákupe a predaji omamných látok, ktoré mohli byť zneužité. Ak to nerobili, hrozila im pokuta až 20-tisíc korún.
Skutočne prvým právnym predpisom, ktorý sa zaoberal nelegálnymi drogami, však bol až ópiový zákon z roku 1938. Nelegálne látky rozdelil do štyroch skupín, pričom pri trestoch nerozlišoval, či ide o prechovávanie drogy pre vlastnú potrebu, alebo na predaj. V praxi sa to však rozlišovalo. Najhoršími trestami bolo väzenie na 5 rokov a pokuta do 100-tisíc korún.
Počas druhej Československej republiky sa drogové zákony postupne spresňovali, hoci najmä v prvých rokoch sa odborníci oveľa viac venovali problémom s legálnou drogou – alkoholom. Rozmach drogovej scény po páde komunizmu vyvolal ďalšie zmeny v zákonoch, ktoré museli reagovať na vznikajúci čierny trh s narkotikami a na to, že Slovensko sa z tranzitnej krajiny čiastočne zmenilo aj na koncovú.
Súčasná legislatíva nedrží krok s dizajnérskymi drogami. Nové, synteticky pripravené drogy sa na zakázaný zoznam dostávajú príliš neskoro, preto ostáva výzvou nájsť spôsob, ako zoznam omamných látok aktualizovať pružnejšie. Možnú zmenu legislatívy sľubovala pred voľbami aj strana SaS, ktorá žiadala dekriminalizáciu marihuany. Do vládneho programu sa však tento bod nateraz nedostal.