Politológ: Za Radičovej sa prijmú umiernené riešenia

Po prečítaní podkladov vládneho programu by malo byť jasné, aké bude Slovensko o štyri roky. Aké teda bude?
Vládny program zatiaľ ešte nie je zostavený úplne, takže ťažko na to odpovedať. Kusé informácie od niektorých predstaviteľov vlády však naznačujú, že vládny program sa dosť líši od volebných sľubov vládnych strán. Vládny program bude poznačený rozvráteným hospodárstvom, o ktorom málo informovala bývalá vláda a ktorý nepresvedčivo kritizovali vtedajšie opozične strany. Skôr sa predbiehali volebnými sľubmi, než aby upozorňovali na vážnosť hospodárskej situácie. Z koaličných rokovaní je viac ako zrejmé, že vládne strany dávali dôraz na politický kompromis a účasti pri deľbe vládneho koláča, než by presadzovali vlastné hodnotovo-ideové zámery.

Dá sa z programu jednoznačne vyčítať, aká vláda bude nasledujúce roky vládnuť?
Ak bude premiérkou Iveta Radičová, tak zrejme budú prijaté umiernené stredopravé riešenia. Vláda, tak ako voliči, odmietla či už ľavicový alebo pravicový radikalizmus, väčšinový či menšinový nacionalizmus. Jej postoje k zahraničnej politike sú zatiaľ nejasné, aj keď predvolebné sľuby a následné rokovania v Bruseli zatiaľ pre vládnu koalíciu dopadli viac ako katastrofálne.

Je správne, že si vládne strany určili konkrétne priority, ako boj proti korupcii, ozdravenie verejných financií, reforma odvodov, zmeny v súdnictve, posilnenie postavenia rodín?
Je to dobré, ak si vlády určia priority. Vytvárajú tým pre občana akúsi zrozumiteľnú chrbtovú kosť svojho vládnutia. Faktom však zostáva, že napriek určeniu istých priorít iba ťažko môžeme stanoviť merateľné kvantifikátory. To však nie je v tomto prípade vina vlády, ale doby, v ktorej žijeme my a celý svet, ktorý je poznačený postkrízovým obdobím.

Jednou z častých výčitiek politikov v minulosti bolo, že vládny program nie je merateľný, aby sa dal odkontrolovať. Čo si o tom myslíte?
Zatiaľ vidím zdravé pokusy ministra financií odhadnúť hospodársky vývoj. Percentá sa však líšia. Vláde to nemožno vyčítať a ani odborná verejnosť sa neodvažuje presnejšie ho určiť. Ostatne všetci si pamätáme hodnotu sľubov Mikuláša Dzurindu o dvojnásobných platoch alebo Roberta Fica o diaľničnom prepojení Bratislavy a Košíc do roku 2010, aj keď to Fico sľúbil nad rámec vládneho programu.

Aké môžeme v budúcnosti čakať zásadnejšie názorové rozpory v koalícii?
Čakajú nás dva druhy názorových konfliktov. Predovšetkým rozpor koalície so socialistickou opozíciou strany Smer. Fico pôjde vláde po krku tak ako jeho sociálnodemokra­tickí predchodcovia v okolitých krajinách. Jeho silným tromfom bude rétorická zručnosť, ale mínusom vážne prešľapy a resty z jeho vládnutia. Názorové rozpory však možno čakať aj vnútri koalície. Napríklad v sociálnej politike medzi SaS, ktorá bude viac rovnostárska, a KDH, ktoré bude preferovať svoje tradičné hodnoty a rodinu. V zdravotníctve znovuoživená reforma KDH bude klásť dôraz na princípy solidarity, čo chýbalo Zajacovej reforme, ktorú v minulosti podporovala SDKÚ. Život ukáže, do akej miery, bude odolné staronové ministerstvo životného prostredia v správe Mostu-Híd proti tlakom lobistov a ako sa presadia názory ochranárov.

To, čo nie je zapísané vo vládnom programe, by nemalo byť dôvodom na rozpad koalície, ak by niektorá zo strán vyšla s iniciatívou v rozpore s predstavami partnerov. Dá sa s tým súhlasiť?
Vládny program nebude obsahovať také ciele, ktoré by mohli viesť k pádu vlády. To však neznamená, že pozícia vlády je neotrasiteľná. Pravou príčinou politickej nestability, ktorá je viac ako pravdepodobná, môžu byť nezvládnuté politické procesy v stranách, ich novosť a neskúsenosť. Napríklad v SaS a v Moste-Híd. Ak neobstoja v nasledujúcich politických zápasoch a zdá sa, že ťahajú za kratší koniec, môže byť pád ich preferencií zdrojom politickej krízy a pádu celej vládnej koalície. Rovnako aj črtajúca sa dualita moci medzi premiérkou a predsedom SDKÚ, na ktorú verejnosť nie je pripravená, neprospieva stabilite vlády. No a o tom, že aj v tradične stabilnom KDH sa postupne formuje skupina staro a mlado kresťanských politikov sa zmieňovať ani nemusíme, ale v minulosti to boli kresťanskí demokrati, ktorí zapríčinili predčasné voľby.