Minimálna mzda by sa mala zvýšiť

Nová vláda pripravuje zvýšenie minimálnej mzdy. Hoci v pôvodných programových tézach avizovala, že zruší jej záväznosť a umožní firmám prijímať zamestnancov aj za nižšiu plácu, teraz prichádza s návrhom na nárast.

Na pondelkovom rokovaní tripartity minister práce Jozef Mihál naznačil, že minimálna mzda by sa mohla zvýšiť o tri percentá, teda zo súčasných 307,7 na 317 eur. Takáto valorizácia by sa odvíjala od minuloročného rastu priemernej mzdy v slovenskej ekonomike.

„Nepoznám motív, prečo vláda prichádza so zvýšením minimálnej mzdy, keď spočiatku tvrdila iné,“ reagoval hlavný vyjednávač zamestnávateľského Zväzu strojárskeho priemyslu Juraj Borgula. Zamestnávatelia zvyšovanie minimálnej mzdy odmietajú, podľa nich poškodí priemysel, ktorý už beztak zápasí s ťažkými dôsledkami hospodárskej krízy. „Akékoľvek plošné zvyšovanie miezd povedie akurát k sťahovaniu sa firiem do iných krajín, napríklad do momentálne výhodného Maďarska,“ varuje Borgula.

Kým zamestnávatelia by najradšej minimálnu mzdu celkom zrušili, odborári chcú vyšší nárast. Napríklad o 4,1 percenta, ako to aj na rok 2010 stanovila bývalá vláda Roberta Fica.

„Ak v tripartite do októbra nedôjde k dohode, o výške minimálnej mzdy rozhodne vláda na niektorom z októbrových rokovaní,“ uviedol Mihál. Spresnil, že ministerstvo v takom prípade predloží vláde návrh na zvýšenie o zmienené tri percentá.

„Očakávali sme, že sa opäť nedohodneme,“ povedal po rokovaní tripartity prezident Konfederácie odborových zväzov Miroslav Gazdík. Stanovisko odborárov sa však podľa neho opiera predovšetkým o fakt, že minimálna mzda na Slovensku je najnižšia v rámci štátov V4 a spomedzi krajín združených v OECD je na tom horšie už len Mexiko.

„Nie je možné, aby si zamestnaní ľudia dokázali vykryť svoje potreby zo sumy necelých deväť eur na deň. Otázne je, či sa za takéto sumy vôbec ešte vyplatí pracovať,“ mieni šéf odborárov. Poukázal aj na programové vyhlásenie vlády, v ktorého texte sa spomínajú „istoty dobre ohodnotenej práce“. Pripomenul aj ďalší zámer koalície, že rozvoj ekonomiky nebude stavať na lacnej práci. „Tak ako a kedy chce teda začať?“ pýta sa Gazdík.

Pondelkové ro­kovanie tripartity sledovala aj premiérka Iveta Radičová. „Keďže stanovisko odborárov aj zamestnávateľov k minimálnej mzde je nemeniteľné, rozhodnutie pravdepodobne ostane na vláde,“ povedala. Naznačila, že ministri o výške valorizácie rozhodnú podľa aktuálneho stavu ekonomiky krajiny. Nemali by však podľa nej pripustiť, aby sa zopakovali prípady, že zvýšenie minimálnej mzdy viedlo k zatvoreniu celých fabrík a ľudia v nich zamestnaní zo dňa na deň stratili prácu. „To nie je sociálne riešenie,“ zdôraznila premiérka.

Minimálna mesačná mzda 307,70 eura platí pre zamestnancov pracujúcich na plný pracovný úväzok s mesačnou mzdou. Z nej odvodená výška minimálnej hodinovej mzdy je teda v súčasnosti na úrovni 1,768 eura. V prípade pracovných úväzkov na kratší pracovný čas sa pomerne kráti.