Útoky na Svätopluka sú podľa matice prejavom národného nihilizmu

SITA | 14.08.2010 10:07
Svätopluk, socha Foto:
Postavenie sochy Svätopluka na Bratislavskom hrade vyvolalo rozsiahlu diskusiu.
Verejné útoky na nedávno odhalenú jazdeckú sochu kráľa Svätopluka na nádvorí bratislavského hradu a úvahy o jej možnom odstránení považuje Prezídium Matice Slovenskej za prejav národného nihilizmu.

„Uráža nás, že v mediálnej diskusii o soche kráľa Svätopluka prevažujú skresľujúce a neodborné stanoviská, čo svedčí o nezrelosti historického vedomia niektorých žurnalistov a politikov. Vytvorenie komisie na posúdenie tejto sochy považujeme za jednoznačný alibizmus, ktorým sa chcú iniciátori jej odstránenia zbaviť zodpovednosti za tento barbarský čin. Odstraňovanie sôch je pre kultúrny národ traumatizujúce a ponižujúce. Rovnako aj návrat k nekompetentným komisiám pripomína rozhodnutia mocných zo smutne známych päťdesiatych rokov 20. storočia,“ uvádza sa v stanovisku, ktoré prezídium matice poskytlo agentúre SITA.

Podľa prezídia MS sa v tomto čase v hŕstke našej verejnosti vyskytujú viaceré rozporuplné, nekultúrne nehistorické prejavy, namiesto toho, aby sa hľadali historické pramene o živote našich predkov a ich vedúcich osobností. Prezídium pripomína, že vznik a rozvoj cyrilo-metodskej tradície sa bytostné viaže k nášmu územiu. Je chrbtovou kosťou našej národno-duchovnej a kultúrno-literárnej identity. Má však širší rozmer.

„Naši predkovia boli kresťanmi už pred príchodom solúnskym bratov a celá naša kultúra ostala západná. Je nerozumné stavať cyrilo-metodskú tradíciu proti svätoplukovskej, lebo obe tradície sa už v období národného obrodenia podarilo spojiť do jednotnej slovenskej národnej tradície. Prozápadná orientácia kráľa Svätopluka sa ukázala ako prirodzenejšia a z geopolitického hľadiska nevyhnutná,“ pripomína prezídium matice v stanovisku.

Matica: Postavenie sochy nie je o politických cieľoch

Postavenie sochy kráľa Svätopluka nemožno považovať podľa matičiarov za úsilie skupiny ľudí presadiť svoje politické presvedčenie a ciele, ale ako oprávnené a dávno žiaduce stelesnenie štátotvornej svätoplukovskej tradície. „Táto spolu s cyrilo-metodskou tradíciou tvorí jadro slovenskej národnej identity,“ tvrdí prezídium MS.

Slovenskí národovci spolu so širokými ľudovými vrstvami stáročia žili zo svätoplukovskej tradície a tým upevňovali svoju nádej, že raz sa opäť obnoví slobodný život Slovákov vo vlastnej dŕžave. „Svoj zrak sme upierali na túto slávnu tradíciu počnúc Jánom Baltazárom Maginom, ktorý odrazil útoky neprajníkov na kráľa starých Slovákov, cez bernolákovcov, najmä slávneho Jána Hollého, ktorý vo svojom epose ospieval slávne činy veľkého panovníka, a štúrovcov, čo na našej pamätihodnej histórii vytvorili slovenský národno-emancipačný program,“ napísali v stanovisku matičiari.

Kráľ Svätopluk, ako symbol, má pre slovenský národ podľa prezídia matice nadčasový význam, nielen ako suverénny panovník našich predkov, ktorí na tomto území žijú bez prerušenia kontinuity takmer 1500 rokov, ale najmä ako hybná sila nášho národného obrodenia, národno-emancipačnej ideológie Slovákov. „Kto siaha na takéto symboly má iba jeden cieľ – usiluje sa oslabiť národnú hrdosť a vymazať historickú pamäť Slovákov,“ uzatvára v stanovisku prezídium MS.

Bývalí politickí väzni sú znepokojení hystériou

Svetové združenie bývalých československých politických väzňov so znepokojením sleduje hystériu, ktorá sa rozpútala okolo inštalácie sochy Svätopluka v Bratislave. „Je poľutovaniahodné, že symbol jednoty Slovanov, Svätopluk, sa stáva symbolom konfliktov a nedemokratických postupov. Paradoxne ten istý dvojramenný kríž, aký drží Svätopluk, je aj na vlajke SR. Postup strany SaS je zrejme len odpútaním pozornosti od nesplnených predvolebných sľubov o tom, že chudobné Slovensko nebude finančne podporovať bankrotujúce krajiny EÚ,“ píše sa vo vyhlásení združenia, ktoré poskytol bývalý poslanec NR SR Jozef Rydlo.

Vytváranie pseudokomisií, ktoré majú rozhodovať o odstraňovaní symbolov Slovanov a Slovákov, je v 21. storočí a 21 rokov po páde komunizmu podľa združenia prejavom politického barbarstva.
Osud sochy Svätopluka na Bratislavskom hrade by mal byť podľa predsedu Národnej rady SR Richarda Sulíka známy v priebehu septembra. Vtedy by totiž expertná komisia mala priniesť stanoviská k soche. Odborníci posúdia historickú a umeleckú rovinu. Komisiu zostavila historička Marína Zavacká. Komisia má deväť členov.