Tornáda už navštevujú aj Karpatskú kotlinu

Na severe a východe Maďarska zaznamenali počas pondelňajšej búrky dokonca dve tornáda, ktoré strhávali strechy domov a vyvracali stromy. Na juhovýchodnom Slovensku to bola „len“ silná víchrica, ale s rovnakými ničivými účinkami.

Hoci v našich zemepisných šírkach ide zatiaľ o pomerne ojedinelé extrémy počasia, klimatológ Milan Lapin z bratislavskej Univerzity Komenského už dlhšie upozorňuje, že s postupujúcou klimatickou zmenou nebudú u nás orkány či veterné smršte „až takým vzácnym javom“.

Čo sa však týka nezvyčajne veľkého množstva poškodených striech, odborníci radia zamyslieť sa aj nad ich kvalitou. Podľa jedného prieskumu Stavebnej fakulty STU v Bratislave totiž až dve tretiny striech na Slovensku majú také chyby a poruchy, že si vyžadujú neodkladnú rekonštrukciu.

„Nejde pritom len o staré budovy, aj pri väčšine novostavieb zisťujeme rôzne poruchy striech,“ dodáva profesor Jozef Olah, ktorý je zároveň čestným predsedom Cechu strechárov Slovenska.

Už pri silnejšom vetre sa preto mnohé strechy zrolujú a letia na zem. „Najčastejšie je to dôsledok zle ukotvenej konštrukcie k podkladu plechovej krytiny,“ pokračuje Olah. „Niekedy sa do strechy zabuduje mokré drevo, ktoré potom hnije, inokedy sa použijú zlé upevňovacie skrutky alebo klince, tie potom skorodujú.“

Včaššie predpovedať? Dá sa!

Martin a niektoré okolité obce zasiahla zase už druhá vlna záplav. Centrum Turca muselo brániť pred veľkou vodou všetko, čo tam malo ruky a nohy. Ako si v tejto spojitosti nespomenúť na projekt Povodňového varovného a predpovedného systému? Slovenský hydrometeorologický ústav ho buduje od roku 2003.

V nasledujúcich troch rokoch prebehla prvá etapa realizácie zámeru, v rámci ktorej pribudol rádiolokátor na Kojšovskej holi i viaceré automatické meteorologické a hydrologické stanice. Spolu s novým telekomunikačným počítačom to prispelo k včaššiemu varovaniu pred nebezpečnými poveternostný­mi javmi.

Druhá etapa výstavby systému sa však oddialila, a nielen pre nedostatok financií. „Riadeniu a príprave projektu nevenovalo vtedajšie edenie ústavu potrebnú starostlivosť,“ konštatuje Zuzana Bučinová, poverená generálna riaditeľka SHMÚ. „Do určeného termínu nepožiadalo stavebné úrady o povolenie na stavbu automatických zrážkomerných staníc.“

Foto: Martin Kačmarčík

tornádo, tatry Vzdušný lievik známy z Ameriky spôsobil v júli 2009 senzáciu v Podtatranskej kotline.

Bez toho sú však žiadosti o nenávratný finančný príspevok neúplné. Pritom v hre bolo vyše 30,5 milióna eur z Kohézneho fondu a zo štátneho rozpočtu. Malo sa za ne nakúpiť špičkové zariadenie na dištančné monitorovanie.

„Ide napríklad o dobudovanie dvoch rádiolokátorov na radarové merania, ktoré umožnia zisťovanie takých nebezpečných javov, ako je výskyt krúp, silnej turbulencie či húľavy a vydávanie príslušných výstrah,“ vysvetľuje Bučinová.

Predpokladá sa, že dokončenie druhej etapy systému predĺži predstih predpovedí a varovania z terajších dvoch na šesť hodín (do roku 2014) a perspektívne až na 72 hodín .„To je však ešte hudba budúcnosti,“ prízvukuje Bučinová.

Naštartovať protipovodňový program

POVAPSYS sa začal budovať v rámci Programu protipovodňovej ochrany Slovenskej republiky, ktorý vyhlásila ešte prvá Dzurindova vláda. Bol rozvrhnutý na celé desaťročie, stámiliónový sklz (v eurách) však rástol aj v tomto koncovom a na zrážky prebohatom roku.

„Zo štátneho rozpočtu nedostal podnik na investičné akcie tohto roku nič,“ priznal ekonomický riaditeľ Slovenského vodohospodárskeho podniku Jozef Černý v čase májových povodní. Realizuje sa jedine to, na čo prišli peniaze z eurofondov a na čo má prostriedky samotná firma.

Ešte predvlani sa zdalo, že svitá na lepšie časy – zo štátnej kasy prišlo na tento účel 300 miliónov korún, vlani sa však finančné suchoty obnovili a navyše dalo sa už odvolať aj na svetovú hospodársku krízu.

Minulú jeseň padlo rozhodnutie o zastavení pripravovaného projektu ochrany Košíc pred storočnými vodami a v marci tohto roku rovnaký osud stihol podobný projekt pre Banskú Bystricu. Pritom obe akcie spolu s ochranou Bratislavy a Prešova patrili medzi priority vládneho protipovodňového programu. Premiérka Iveta Radičová pri návšteve Handlovej sľúbila, že vláda ho opäť naštartuje. Len kedy a čím?