Školstvo má problémy s peniazmi a kvalitou

Aj keď sa o zlepšenie situácie usilovala každá vláda, väčšinou zostalo iba pri sľuboch. Slovenské školstvo preto už roky upadá a zaostáva za úrovňou vyspelých európskych krajín. Zmeniť tento stav nepôjde ľahko – aj tento rok čakajú školstvo radikálne škrty v rozpočte – rezort musí ušetriť viac ako 260 miliónov eur.

S nedostatkom peňazí pritom úzko súvisí práve kvalita vzdelávania. Prejavuje sa to už v základných a stredných školách, no najviac na univerzitách. Chýbajú nielen špičkové vysoké školy, ale aj kvalitatívny štandard. Ak majú školy málo peňazí, nemôžu si dovoliť platiť odborníkov, či už ide o základné, stredné, alebo vysoké školy. „Učitelia nie sú ohodnotení. Nevieme ich motivovať primeraným platom,“ hovorí Richard Savčinský, riaditeľ ZŠ na Mudroňovej ulici v Bratislave.

Podľa Renáty Králikovej z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť, ktorá je aj poradkyňou premiérky Ivety Radičovej, treba hodnotenie kvality škôl zlepšiť prostredníctvom akreditácie. Členmi Akreditačnej komisie by malo byť viac zahraničných odborníkov a komisia by mala byť nezávislá od vysokých škôl aj od štátu. „Minister by mal jej rozhodnutia akceptovať,“ tvrdí Králiková. Rastu kvality by pomohla i lepšia spolupráca so zahraničím.

Králikovej kolega z inštitútu Ctibor Košťál pripomína, že základné školy by mali mať aj lepšiu šancu dostať sa k eurofondom. Štát by im mal pomôcť získať podporu z týchto zdrojov a uľahčiť im zložitý proces.

Priveľa papierovania a chýbajúce učebnice

Sporný je aj počet vysokých škôl. Podľa rektora Univerzity Komenského Františka Gahéra je ich veľa: „To v rámci falošného konkurenčného boja o študenta vedie k znižovaniu náročnosti pri prijímaní na vysoké školy a k znižovaniu priemernej úrovne absolventov.“ Králiková je, naopak, presvedčená, že problémom nie je počet vysokých škôl, ale to, že sú všetky rovnako zamerané na univerzitné vzdelanie. „Školy by sa mali sústreďovať na rôzne veci. Niektoré na výchovu absolventov pre trh práce, ďalšie na výskum pre región alebo mesto, v ktorom škola pôsobí,“ vysvetľuje Králiková.

Na základných školách pôsobí ťažkosti nedotiahnutá školská reforma. Zmeny boli prirýchle a nedomyslené, nutná je decentralizácia a viac voľnosti pre školy. Učiteľom pribudla byrokracia. „Z roka na rok narastá. A mám pocit, že dobrou školou nie je tá, kde sú spokojní žiaci aj rodičia, ale tá, ktorá má v poriadku papiere. Lebo na to sa zameriava i kontrola,“ sťažuje sa Savčinský. Preňho je najvážnejším problémom nedostatok učebníc. „Chýbajú nám učebnice pre tretí a siedmy ročník. Učebnice akoby nestíhali za reformou, vždy meškajú o rok. Učitelia preto musia používať staré učebnice, alebo si materiály zháňajú na internete,“ dodal riaditeľ.

Tu by pomohlo otvorenie slobodného trhu s učebnicami. Keď ich nevie zabezpečiť štát, školy by ich mohli získavať inde. Zákon im to však neumožňuje, podobne ako im bráni v tvorbe vlastných vzdelávacích programov. Postupovať môžu len na základe štátom stanovených predmetov a osnov.

Osobitné školy nie sú vždy riešením

Riešiť treba aj vzdelávanie žiakov zo znevýhodneného prostredia. Tisíce detí sa ročne učia v špeciálnych školách, hoci majú na to, aby ich integrovali do normálnych tried. „Rómskym deťom napríklad dávajú testy v slovenčine. Keď im nerozumejú, skončia v špeciálnych školách. A nejde len o Rómov. Treba zabezpečiť rovnosť šancí pre tieto deti,“ upozorňuje Košťál. Pomôcť v tomto smere môžu aj asistenti učiteľa v základných školách či zavedenie povinnej predškolskej výchovy.

Závažným problémom je tiež slabá prepojenosť vzdelávania s trhom práce. „Na vysoké školy ide študovať viac ako polovica populačného ročníka, ale štruktúra stredných škôl na to nie je prispôsobená. Na vysoké školy ide aj veľa absolventov odborných škôl, ktorých výučba je drahá a vlastne zbytočná, keď nerobia v tom, čo študovali,“ hovorí odborník na školstvo Miroslav Beblavý (SDKÚ). Odborné školy preto treba nadviazať na prax, aby vychovávali ľudí, ktorí budú pripravení uplatniť sa na trhu práce.