Radičová: Zadlžených mali nútiť bankrotovať a nie ich zachraňovať

Podľa Radičovej vytvorenie Európskeho finančného stabilizačného mechanizmu, tzv. eurovalu, ktorý vznikol tento rok pre prípad, že by niektorý z členov Európskej únie potreboval finančnú pomoc, pravdepodobne viac problémov spôsobí, ako vyrieši.

Slovensko odmietlo prispieť na záchranný úver pre Grécko vo výške 110 miliárd eur, na ktorý by sa mali pozbierať všetci členovia eurozóny. Súhlasilo len s vytvorením eurovalu v hodnote 750 miliárd eur.

Postoj Slovenska ohromil európskych predstaviteľov v Bruseli, Európsku centrálnu banku a tiež lídrov eurozóny, ktorí považujú ochotu pomôcť inej členskej krajine za základ finančnej stability menovej únie.

Eurokomisár pre hospodárske a menové záležitosti Olli Rehn na rozhodnutie slovenského parlamentu zareagoval nezvyčajne ostro: „Môžem iba ľutovať toto porušenie solidarity v rámci eurozóny.“

Radičová, ktorá sa dostala k moci po júnových parlamentných voľbách vďaka sľubom, že zníži rozpočtový deficit, jeho kritiku odmietla. Krajiny eurozóny sú podľa nej povinné ustrážiť si svoje financie a nezadlžiť sa tak, aby sa stali pre ostatných bremenom.

Noviny pripomínajú, že Slovensko je najchudobnejším štátom menovej únie. Slovenskí politici preto nevidia dôvod, prečo by mali ich daňoví poplatníci zachraňovať oveľa bohatšie márnotratné štáty.

Analytici: Radičová len vyslovuje nahlas, čo sa mnohým nepáči

Niektorí analytici sa domnievajú, že príčinou odmietavého postoja Slovenska k pôžičke Grécku je práve to, že je chudobnejšie a menej integrované do eurozóny. Nemeckí a francúzski politici boli napríklad pod tlakom a museli konať, pretože banky v ich krajine nakúpili množstvo gréckych dlhopisov, ako aj dlhopisov ďalších zadlžených štátov južnej Európy. Slovenské banky vo svojich portfóliách nemajú veľa zahraničných dlhopisov.

Lars Christensen, hlavný ekonóm Danskebank v Kodani, si myslí, že Radičová len nahlas povedala to, čo sa nepáči ani škandinávskym a holandským lídrom, ktorých tiež poburuje nezodpovedná fiškálna politika niektorých štátov únie.

Podľa Radičovej EÚ potrebuje úplne zreformovať svoje inštitúcie, vrátane štatistického úradu a kontrolných orgánov, aby zabránila podobným krízam, s akou bojuje Grécko. Domnieva sa, že európske úrady a ratingové agentúry, ktoré nedostatočne monitorovali situáciu v tejto balkánskej krajine a banky, ktoré nadmerne riskovali, sú spoluzodpovedné za situáciu, v akej sa Grécko ocitlo.

Premiérka dodala, že eurozóna potrebuje vytvoriť „proces riadeného bankrotu“ pre štáty, ktoré nezvládajú svoje dlhy, aby šetrne hospodáriace krajiny nemuseli znova platiť účty za márnotratných susedov.