Minulý týždeň sa na cestách zabilo 19 ľudí

Radovan Krčmárik | 04.09.2010 14:03
hasič, auto, hasenie Foto:
Od júla do augusta policajti zaznamenali takmer 3 700 dopravných nehôd.
Priaznivý vývoj nehodovosti na slovenských cestách zažil prvý otras. Až do leta bolo smrteľných dopravných nehôd každý mesiac menej ako v porovnateľnom období minulého roku. V júli nastal zlom.

Tri týždne za sebou umrelo pri nehodách viac ľudí ako rok predtým. A minulý, 34. týždeň, ich o život prišlo 19, čo je najviac za všetky týždne v posledných dvoch rokoch. Letné mesiace však bývajú rizikové vždy. Otázne je, či nehôd nebude pribúdať aj potom.

Od júla do augusta policajti zaznamenali takmer 3 700 dopravných nehôd, čo je síce o 12 percent menej ako v rovnakom období minulého roku, ale počet mŕtvych bol vyšší. „Usmrtených bolo 72 osôb, čo je nárast o 14 percent oproti minulému roku,“ informovala Pravdu hovorkyňa policajného prezídia Denisa Baloghová. Ako však dodala, počet ťažko zranených oproti vlaňajšku klesol o 27 percent a ľahko zranených o štyri percentá. „Celkovo teda ide o pokles dopravných nehôd a ich následkov,“ doplnila.

Od vlaňajšieho februára platí na Slovensku nový zákon o cestnej premávke. Zaviedol nielen celoročné svietenie či zákaz telefonovania počas jazdy, ale aj tvrdšie tresty za šoférovanie pod vplyvom alkoholu.

Bývalý minister vnútra Robert Kaliňák si zákon viackrát pochvaľoval. Koncom júna ešte ako minister vyhlásil, že Slovensko si splnilo záväzok voči Európskej únii v oblasti cestnej premávky, a to s takmer polročným predstihom. Pred ôsmimi rokmi sme sa totiž spolu s ostatnými štátmi EÚ zaviazali, že do konca tohto roka znížime počet obetí na cestách o polovicu oproti roku 2002. Vtedy u nás pri nehodách zahynulo 610 osôb. Takže by ich tento rok nemalo byť viac ako 305. Do konca augusta zomrelo pri nehodách 209 ľudí. Podarí sa záväzok splniť napriek výkyvu v júli a poslednom sledovanom týždni? Podľa polície nie je ešte dôvod o tom pochybovať.

„Počas letnej turistickej sezóny je na cestách, a nielen na Slovensku, zaznamenávaná zvýšená intenzita premávky. Jej súčasťou je aj vznik kolíznych situácií, ktoré vyúsťujú do dopravných nehôd,“ vysvetlila Baloghová. Dopravní policajti podľa nej pracovali podobne ako inokedy. Počas letných mesiacov vykonali päť celoslovenských a 19 krajských kontrol, ako aj 26 spoločných služieb v okresoch s najhoršou dopravno-bezpečnostnou situáciou.

Podobný názor má aj Ľubomír Palčák, riaditeľ Výskumného ústavu dopravného v Žiline. Podľa neho je to trvalý jav, že sa v lete stáva viac nehôd. Asi sa na tom podpisuje aj počasie, horúčavy či psychika. „To je známe aj v zahraničí, takže sa nedá povedať, že by sme v tomto smere niečo zanedbali. Ťažko tu povedať nejaký recept, keď je to problém aj v iných krajinách,“ pripomenul dopravný expert.

Pri celoročnom hodnotení nehodovosti sa zdá, že letné údaje naozaj znamenajú len prechodné zhoršenie. Ak sa totiž porovnáva obdobie od januára do konca augusta, havárií bolo tohto roku o vyše 3 600 menej ako vlani, ťažko zranených o takmer 160 menej a obetí na životoch o 30 menej. Dôležité bude, ako polícia bude postupovať ďalej. Nový minister vnútra Daniel Lipšic totiž prišiel s myšlienkou stiahnuť časť policajtov z ciest a namiesto nich nasadiť stacionárne radary, čo vyvolalo vlnu kritiky.

Tomuto riešeniu nie je naklonená ani polícia. „Prítomnosť policajtov má na vodičov aj psychologický efekt. Dokážu operatívne riešiť vzniknuté kolízne situácie na cestách. V prípade stacionárnych radarov nejde o výmenu policajtov za radary, ale o ich posilnenie, aby bola dostatočne zaistená bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky,“ zdôraznila Baloghová.

Aj Palčák tvrdí, že policajtov treba vidieť na cestách. „Nič iné ako prevencia nezaberá. Treba dúfať, že sa trend z posledného obdobia zachová, lebo bol výborný a mali sme úspech aj v rámci EÚ,“ upozornil. Na Slovensku mu chýbajú skôr štúdie o nehodových lokalitách, ktoré sú tiež dosť vážnym problémom. „Treba vyhodnotiť príčiny, prečo na tých miestach k nehodám prichádza, a prijať potrebné opatrenia. Takéto štúdie sa však u nás nerobia tak ako v cudzine, lebo na to nie sú peniaze,“ spresnil Palčák. Jeho ústav s cudzinou preto aspoň spolupracuje, aby využíval skúsenosti zahraničných odborníkov.

Najčastejšie príčiny dopravných nehôd v tomto roku

  • porušenie povinností vodiča
  • nedovolená rýchlosť jazdy
  • porušenie povinností účastníka premávky
  • nedodržanie vzdialenosti medzi vozidlami
  • porušenie povinností účastníka nehody
  • nesprávne otáčanie a cúvanie
  • nesprávna jazda cez križovatku
  • pôsobenie zvierat
  • nesprávny spôsob jazdy
  • porušenie osobitných ustanovení o chodcoch
  • nesprávne predchádzanie

Zdroj: Polícia

1. Bratislava – Trnava – (najnehodovejšie miesto) diaľničný úsek, po ktorom prichádzajú autá do hlavného mesta z takmer 85 % územia Slovenska, pred víkendom týmto úsekom prechádza aj 60 až 70-tisíc áut za deň

2. Považská Bystrica – býval tu diaľničný lievik, problémy zmizli, keď sa otvoril nový úsek diaľnice

3. Žilina – križovatka v centre mesta a výjazd z mesta smerom na Martin, ako aj následných 20 kilometrov cesty

4. Martin – prejazd mestom až za Sučany

5. Ružomberok – križovatka v centre, kde sa k hlavnému ťahu na Košice pripája cesta z Oravy do Dolného Kubína

6. Liptovský Mikuláš – križovatka v centre mesta

7. Svit /Poprad – križovatka v centre Svitu, kde sa zahusťuje doprava potom ako skončí diaľnica a dve križovatky v Poprade – z jednej sa odbočuje na Tatry a z druhej na juh na Rožňavu

8. Sečovce – križovatka na ceste z Košíc do Michaloviec, kde sa pripája cesta do Trebišova

9. Nitra – kruhový objazd a výjazd smerom na Zvolen

10. Žiar na Hronom – križovatka, z ktorej sa pripája hlavný ťah na Zvolen s cestou do centra mesta a do Prievidze

Zdroj: Polícia