Fico považuje 'Ficovu daň' za bezmocnosť

su, Pravda | 08.09.2010 09:02

Súboj medzi koalíciou a opozičným Smerom potvrdzuje, že hra na dobrých a zlých naberá na Slovensku ešte širšie dimenzie ako doteraz. Jedným z príkladov je pomenovanie zvýšenia dane z 19 na 20 percent, ktorú vláda hneď po tom, čo sa na nej dohodla, nazvala Ficovou daňou.

Ďalším útok na dvoch štátnych tajomníkov, ktorí získali zákazku od bývalého ministra financií za Smer. „Je to dobre vymyslené a ťažko sa s tým bude dať niečo robiť,“ myslí si politológ Michal Horský.

Podľa sociológa Pavla Haulíka ľudia budú vnímať vyššiu DPH diferencovane. „Voliči Smeru to určite nebudú vnímať ako ‚Ficovu daň‘ a voliči súčasnej vládnej koalície, pokiaľ sa ten termín bude častejšie používať, si ho osvoja. Je to marketingový ťah, ktorý nespôsobí zásadnejší prevrat v názoroch ľudí na to, kto je zodpovedný za potrebu šetrenia,“ poznamenal Haulík. Nemyslí si preto, že to bol silný nástroj na formovanie verejnej mienky. DPH bude podľa sociológa jedna kvapka z množstva opatrení, ktoré prídu.

Samotný Fico nepripisuje označeniu „Ficova daň“ väčší význam. „To je bezmocnosť,“ okomentoval to.

Ešte zarážajúcejšia je polemika o tom, či je správne, aby ľavica využívala služby ľudí s pravicovo-liberálnym zmýšľaním. Dvaja štátni tajomníci Radičovej vlády Martin Chren (SaS) a Ivan Švejna (Most) získali od ministerstva financií pod vedením Jána Počiatka (Smer) kontrakt na vytvorenie a implementáciu rozpočtovej metodiky pre samosprávy. Ako upozornil týždenník Trend, Chren a Švejna podpísali ako spolumajitelia spoločnosti Hayek Consulting obchod s rezortom financií za 1,5 milióna eur. Obaja sú známi z Nadácie F. A. Hayeka.

Švejna tvrdí, že pozerať sa na obchod ideologicky je „klišé“. Podľa neho ide o vymyslený problém. „Chápem, že sme verejne činné osoby a ľudia majú radi pikošky. Sme hrdí na to, že sme programové rozpočtovanie implementovali na každú samosprávu po Slovensku,“ povedal Švejna. Podľa neho programové rozpočtovanie zavádzala Dzurindova vláda na centrálnej úrovni a pokračovala v ňom aj Ficova vláda.

Exminister Ján Počiatek povedal, že nikdy pri riešení odborných problémov nerozlišoval, či ide o ľudí s ľavicovým, alebo pravicovo-liberálnym zmýšľaním. „Projekt si vyžadoval externú spoluprácu. Určite bola obstaraná štandardným spôsobom,“ dodal Počiatek.

Sociológ Pavel Haulík netuší, ako verejná mienka vníma spoluprácu ľudí s odlišnými ideologickými názormi, pretože na to chýbajú relevantné údaje. Považuje však za chybu, pokiaľ by sa odborné problémy transformovali do ideologickej roviny.