Sulík nepresvedčil ani Dzurindu, ten stále nevie, či pôjde na referendum

Ako priblížil, zvažuje medzi dvoma polohami. Jednou z nich je to, že by sa v slobodnej a demokratickej krajine mali využiť demokratické inštitúty. Na druhej strane poukázal na fakt, že väčšinu referendových otázok už rieši programové vyhlásenie vlády.

„Tie otázky sú skôr o témach politikov, ako o témach ľudí,“ domnieva sa. Svoj vzťah k zúženiu poslaneckej imunity podľa jeho slov už dokázal niekoľkokrát predtým, keď v parlamente hlasoval za zrušenie priestupkovej imunity.

Líder KDH Ján Figeľ má jasno v tom, ako sa k plebiscitu postaví. „V danú sobotu mám náročný program a doteraz som do toho nejako osobitne netlačil účasť na referende,“ konštatoval. Zároveň pripomenul, že KHD necháva účasť občanov na ich súdnosti. Je rád, že štyri zo šiestich referendových otázok sa dostali do vyhlásenia vlády, pričom sa bude usilovať o ich realizáciu. „Referendum je už len dobehnutie iniciatívy, ktorú si na jednej strane ctím, ale na druhej strane ho považujem za iniciatívu jednej politickej strany,“ poznamenal.

Referendum neodignoruje šéf Mosta-Híd Béla Bugár, ako aj predseda SaS Richard Sulík, ktorého strana plebiscit iniciovala.

Predsedníctvo strany Smer neodporúča svojim voličom a sympatizantom, aby sa na tomto akte zúčastnili. Pre podobný krok sa zrejme odhodlá aj SNS. Rozhodnúť o tom ešte má ich predsedníctvo.

Výsledky referenda budú platné iba v prípade, ak sa na ňom zúčastní nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a ak bude rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov hlasovania. Stáť bude 7 224 000 eur.

Ľudia sa môžu vyjadriť k šiestim otázkam, a to k zrušeniu koncesionárskych poplatkov, obmedzeniu poslaneckej imunity, zníženiu počtu poslancov zo 150 na 100 či k stanoveniu maximálnej ceny vládnych limuzín. Ďalšia otázka sa týka uzákonenia volieb cez internet a na základe poslednej by sa osoby poverené výkonom verejnej moci vyňali z práva na odpoveď, ktoré zaručuje tlačový zákon.