Dzurinda: Východno-západné energetické prepojenie potrebuje alternatívu

TASR | 14.09.2010 12:08
Tradičné východno-západné energetické prepojenie potrebuje nevyhnutne alternatívu. Na tlačovej konferencii po stretnutí ministrov zahraničných vecí Vyšehradskej štvorky to uviedol slovenský šéf diplomacie Mikuláš Dzurinda.

„Ak chceme diverzifikovať, zvyšovať nezávislosť a komfort konečného spotrebiteľa, tak sme povinní hľadať nové línie. Sever-juh takouto dimenziou je,“ poznamenal. Jeho maďarský kolega János Martonyi deklaroval politický záväzok vlády Maďarskej republiky začať budovať slovensko-maďarské prepojenie. To by sa malo napojiť na vetvu, ktorá začne na severe v Poľsku a skončí na Jadrane.

O tejto problematike hovorila aj premiérka Iveta Radičová, keď v júli navštívila Varšavu. Jej náprotivok Donald Tusk potvrdil záujem Poľska o takéto prepojenie. Radičová vtedy oznámila, že všetko závisí aj od postoja maďarského predsedu vlády Viktora Orbána.

Český minister Karel Schwarzenberg pripomenul situáciu spred dvoch rokov, keď časť Európy bola pre ukrajinsko-ruský spor odstavená od dodávok plynu. „Zistili sme počas plynových kríz, aké je dôležité prepojenie medzi európskymi štátmi, aby sme si mohli vypomáhať,“ konštatoval s tým, že potom už nebude možné odpojiť iba jeden alebo dva štáty, ale celú Európu. „Čo by bola pre dodávateľa nákladná záležitosť,“ poznamenal.

Diplomati hovorili aj o pilotnom projekte V4 v oblasti poskytovania spoločných diplomatických a konzulárnych služieb. Pred majstrovstvami sveta vo futbale sa v juhoafrickom Kapskom meste otvoril Vyšehradský dom. O niekoľko mesiacov by sa malo vyhodnotiť jeho fungovanie a efektivita. Dzurinda ozrejmil, že táto myšlienka bola postavená na potrebe reagovať na globálnu finančnú krízu a s tým súvisiace šetrenie.

Martonyi vyjadril uspokojenie nad hladkým prechodom predsedníctva vo V4 z Maďarska na Slovensko. Podľa jeho slov toto zoskupenie bude čím ďalej tým viac nadobúdať novú energiu. Tlmočil jednotný názor o potrebe posilňovania transatlantických vzťahov medzi USA a EÚ. „Transatlantický rozmer našej bezpečnosti nemá alternatívu,“ zdôraznil Dzurinda s tým, že je potrebná úzka spolupráca so Spojenými štátmi.

Za pomaly dospelé dievča, ktoré prešlo istým vývojom, označil Vyšehradské zoskupenie Schwarzenberg. Ako dodal, V4 musí naďalej tvrdo pracovať, aby obstála, pričom pripomenul fakt, že jednotlivé štáty, ktoré ju tvoria, sú na seba odkázané.

Poľský štátny tajomník Mikolaj Dowgielewicz poznamenal, že pre jeho krajinu je V4 základom účinnej spolupráce v Európe. Domnieva sa, že tá bude v budúcnosti ešte efektívnejšia. Vyzdvihol tiež fakt, že najskôr Maďarsko a po ňom Poľsko bude budúci rok šéfovať Európskej únie. To bude podľa neho príležitosť dokázať, že vyšehradské zoskupenie je hnacím motorom únie.