Stavbári sú ôsmy mesiac bez výplaty a bez nádeje

Andrej Barát | 02.10.2010 17:47
stavbári, Pažitka Foto:
Pavol Pažitka je osem mesiacov bez výplaty. Má ženu, dve deti a minul už všetky svoje úspory aj peniaze, ktoré si odkladal na dôchodok.
Asi tri stovky zamestnancov stavebnej firmy Sibamac počúvali osem mesiacov samé sľuby, no výplaty nedostali. Mladší odišli, súdia sa, no bezvýsledne. Tí starší zostali, no už celkom vyčerpali svoje rodiny, ktoré ich dotujú. Odbory radia, aby vydržali až do konca a dostali tak aspoň nejaké peniaze.

Spoločnosť Sibamac patrila k tým väčším firmám. V tomto roku však zrazu prestala splácať dlhy, banka jej zablokovala účet, pracoviská odpojili od elektriny. Nový predseda predstavenstva Matej Majerčák tvrdí, že firma sa bude snažiť mzdy ľuďom vyplatiť. „V súčasnosti nový krízový manažment analyzuje všetky možnosti, aby v čo najkratšom možnom čase uspokojil nároky súčasných aj bývalých zamestnancov,“ povedal.

Podľa odborárov dostal firmu do problémov štát. Presnejšie Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo, ktorý jej nezaplatil faktúry za Cyklotrónové centrum za viac než päť miliónov eur. „Je evidentné, že keď chýba takýto veľký balík peňazí, firmu to môže položiť,“ naznačil Ján Kren, koordinátor Integrovaného odborového zväzu.

Ministerstvo hospodárstva, pod ktoré úrad patrí, však neuhradené faktúry popiera. „Úrad nemá uzavretú žiadnu zmluvu s touto firmou. Sibamac je subdodávateľom stavebných prác ruskej spoločnosti Technomedexport, ktorá v auguste 2009 jednostranne odstúpila od zmluvy na výstavbu centra. V súčasnosti prebieha arbitrážne konanie,“ uviedol Dárius Bošjak z ministerstva.

Zamestnanci naznačili, že problém mohol byť skrytý aj v samotnej firme. „Spoločnosť mala celý ten čas zákazky. Mali sme robotu, stavalo sa. Ak firma dostala zaplatené, kam išli peniaze?“ pýtal sa vodič Pavol Pažitka. Za dôvody krízy označil Majerčák dlh za Cyklotrónové centrum a neschopnosť bývalého vedenia riešiť situáciu.

Pažitka patrí k hŕstke tých, ktorí stále pracujú v trnavskej pobočke. Ostatní zostali doma na 60 percentách, ani tie im však nik nevypláca. V prípade deviatich vytrvalcov ide o chlapov po päťdesiatke, ktorí tu robia od vyučenia. „Nechali sme v tejto firme kus života a stále sme verili, že sa to napraví,“ vysvetľuje, ako je možné, že vydržali osem mesiacov.

Robotníci sú však dnes už zúfalí – minuli úspory aj peniaze, ktoré si odkladali na dôchodok. Zvažujú, že dajú výpovede a budú aspoň na podpore. Popritom sa chcú s firmou súdiť. Veria, že ak firma pôjde do konkurzu, predá sa majetok a z toho ich vyplatia. Po konkurze však zamestnanci neraz dostali len nízke percento z nevyplatených mi­ezd.