Vláda už má plán, ako oslabiť prokuratúru

Igor Stupňan, Vanda Vavrová | 21.01.2011 06:00, aktualizované: 
Lipšic, Žitňanská Foto:
Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (SDKÚ) a minister vnútra Daniel Lipšic (KDH). Obe koaličné strany majú na zmeny v prokuratúre podobný názor.
Samostatné postavenie prokuratúry sa oslabí. Z pracovnej verzie zmien zákonov o prokuratúre a prokurátoroch, ktorú sa Pravde podarilo získať, vyplýva, že vláda sa chystá posilniť svoj vplyv na ňu.

Na príprave zmien sa nepodieľal žiaden oficiálny zástupca Generálnej prokuratúry.

Po zmene zákona by mal získať minister spravodlivosti viaceré právomoci pri výbere či trestaní prokurátorov. O prijatí každého prokurátora by mala podľa vzoru sudcovských zákonov rozhodovať päťčlenná výberová komisia.

Do nej bude dvoch členov menovať minister spravodlivosti, o jednom rozhodne parlamentný ústavnoprávny výbor, o ďalších dvoch generálny prokurátor a Rada prokurátorov. Minister bude navrhovať svojich kandidátov aj do disciplinárnych senátov, ktoré sa zaoberajú kárnymi konaniami voči prokurátorom.

Rada prokurátorov má k postupu ministerstva spravodlivosti výhrady. Prekáža jej nielen zloženie pracovnej skupiny, ale aj charakter niektorých zmien. Chce sa preto stretnúť s premiérkou Ivetou Radičovou.

„Z kuloárov sa dozvedáme, že pracovná skupina pripravuje zmeny o činnosti a postavení prokuratúry a v nej nie je nikto z prokuratúry. Cieľom týchto legislatívnych zmien je narušiť samostatné postavenie prokuratúry dané z ústavy,“ vyhlásil pre Pravdu predseda Rady prokurátorov Ľudovít Kopernický. Na príprave zmien sa podieľajú štátni tajomníci rezortu spravodlivosti a vnútra Mária Kolíková a Maroš Žilinka.

Podľa Rady prokurátorov sa vláda snaží zmenou zákona zaviesť namiesto Generálnej prokuratúry model podobný štátnemu zastupiteľstvu, ktoré je pod kontrolou výkonnej moci. Takýto systém funguje napríklad v Česku, kde ho spravuje ministerstvo spravodlivosti a minister má v rukách aj to, kto bude stáť na čele štátneho zastupiteľstva.

Ministrovi spravodlivosti by tiež pribudla právomoc spolurozhodovať spolu s generálnym prokurátorom o veciach, ktoré sú teraz len v pôsobnosti generálneho prokurátora. „Pre Generálnu prokuratúru by mali byť záväzné stanoviská, ktoré vydáva minister spravodlivosti,“ hovorí Kopernicky.

Návrh ministerstva počíta so zákazom udeľovania negatívnych pokynov v trestných a civilných veciach. Funkčné obdobie generálneho a špeciálneho prokurátora bude len jedno, sedemročné. Vedúci prokurátori budú môcť byť vo funkcii 5 rokov dve po sebe nasledujúce obdobia.

Zmeny sa dotknú aj vojenských prokurátorov. Tí by mali prísť od mája nielen o funkciu prokurátora, ale aj služobný pomer vojaka. S vojenskými prokurátormi sa počítalo, že posilnia špeciálnu prokuratúru aj vzhľadom na to, že od januára začal platiť zákon o pôvode majetku. Podľa navrhovaných zmien sa však s nimi už neráta a na výberové konania na špeciálnu prokuratúru bude mať od mája vplyv aj ministerstvo spravodlivosti. „Vo výberových komisiách budú ministrom menovaní dvaja zástupcovia ministerstva spravodlivosti. V takejto komisii budú mať hlavné slovo ľudia menovaní ministrom, teda výkonnou mocou,“ upozorňuje Kopernický.

Rada prokurátorov chce, aby pracovná skupina rokovala aj o návrhoch noviel zákonov o prokuratúre, ktoré pripravili prokurátori a vychádzajú z praxe. Budú tiež požadovať, aby bol v pracovnej skupine aj oficiálny člen prokuratúry.

„V rámci prípravy návrhu komunikujeme s viacerými odborníkmi. Komunikujeme s ministerstvom vnútra a oslovili sme taktiež Generálnu prokuratúru, ktorá určila dvoch zástupcov a stretnutie s nimi je naplánované na budúci týždeň,“ povedal hovorca rezortu spravodlivosti Peter Bubla.

Poslanec Smeru Mojmír Mamojka vidí chybu v tom, že sa zmeny na prokuratúre robia cez polčas a „teraz to smrdí účelovosťou". Nevidí dôvod, prečo by malo byť rozdielne funkčné obdobie generálneho a špeciálneho prokurátora a na druhej strane vedúcich prokurátorov. Zákaz udeľovať negatívne pokyny nepovažuje za dobré riešenie. „Ak má byť generálny prokurátor naozaj strážca zákonnosti a má to byť nezávislý orgán, tak nejaké kompetencie musí mať a aj nejakú kompetenčnú dôveru. Ak ju nemá, tak funkciu nemá čo zastávať,“ tvrdí Mamojka.

Poslanec SNS Rudolf Pučík o zrušení negatívnych pokynov povedal, že prokuratúra je vystavaná na monokratickom princípe a navrhované zmeny sú natoľko závažné, že si vyžadujú širokú diskusiu v odborných kruhoch i v politickom spektre.

Šéfovi ústavnoprávneho výboru parlamentu Radoslavovi Procházkovi z KDH sa zdá rozumné, že funkčné obdobie šéfa prokuratúry bude len sedem rokov. O zákaze negatívnych pokynov pre podriadených prokurátorov poznamenal, že treba vychádzať z toho, aké funkcie chceme, aby prokuratúra plnila. „Toto sa mi nezdá, že by ohrozovalo realizáciu tých funkcií, keď bude konkrétny prokurátor niesť zodpovednosť za to, že vedie nejaké trestné stíhanie,“ myslí si.

Čo sa ma zmeniť na činnosti a postavení prokuratúry

  • nadriadený prokurátor nebude môcť uložiť pokyn podriadenému prokurátorovi, aby nezačal trestné stíhanie, nevzniesol obvinenie, zastavil trestné stíhanie
  • vo výberovej komisii, ktorá vyberá prokurátorov, bude mať najsilnejšie zastúpenie minister spravodlivosti
  • generálny prokurátor a špeciálny prokurátor budú môcť byť volení len na jedno funkčné obdobie
  • vojenskí prokurátori prídu o funkciu aj o služobný pomer vojaka
  • právni čakatelia prokuratúry sa stanú štátnymi úradníkmi a asistentmi prokurátorov
  • pre generálnu prokuratúru budú záväzné stanoviská, ktoré vydá minister spravodlivosti

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ