Bugár sa o zmluvu nestará

Dvojaké občianstvo by podľa neho bolo možné v prípade 12-mesačného pobytu na území cudzieho štátu, alebo ak tam človek päť rokov študoval, pracoval alebo uzatvoril manželstvo. Návrh medzištátnej zmluvy odovzdal tento týždeň v Budapešti štátny tajomník ministerstva vnútra Maroš Žilinka.

Líder Mosta-Híd Béla Bugár povedal, že návrh zmluvy s jeho stranou nikto nekonzultoval. „Platí dohoda, že na marcovú schôdzu parlamentu ako prvý bod by mal ísť zákon občianstve, takže my sa staráme o zákon a nie o zmluvu, ktorú sme ani nevideli,“ zdôraznil Bugár.

Návrh zmluvy je v rozpore s koaličnou novelou poslancov o občianstve, o ktorej minulý týždeň rokoval parlament. V nej sa takéto podmienky nenachádzali. Hovorca rezortu diplomacie Ľuboš Schwarzbacher zareagoval, aby sa neporovnávali vnútroštátne zákony a medzinárodné zmluvy. „Zákony sú prijímané štátmi jednostranne, zvrchovane. V prípade zákonov môžeme teda hovoriť o akcii a reakcii. Ak však hovoríme o medzištátnej zmluve, ide o dohodu,“ uviedol Schwarzbacher. Podľa neho poslanecký návrh novely hovoril o odmietaní účinkov dvojakého občianstva an block, ak je udeľované bez skutočnej väzby medzi občanom a štátom a medzištátna zmluva takéto skutočné väzby definuje.

Premiérka Iveta Radičová sa nevyjadrila k tomu, či s návrhom medzištátnej zmluvy súhlasila, alebo bola o nej aspoň informovaná. „Vzhľadom na to, že ide o pracovný návrh, predsedníčka vlády ho nebude komentovať,“ povedal jej hovorca Rado Baťo.

Radičová na konci januára ponúkla maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánov prijatie dvojstrannej zmluvy o dvojakom občianstve. Podpis dohody na základe platných medzinárodných kritérií označila za jediné riešenie.

Návrh dohody s Maďarskom pripomína postup, s ktorým prišiel poslanec Obyčajných ľudí Igor Matovič. On však žiadal pre získanie druhého občianstva v prípade práce, podnikania či štúdia mäkšiu podmienku 12 mesiacov.

Matovič povedal, že ho to teší, pretože „ak sa ponúkli Maďarsku de facto ešte prísnejšie podmienky, ako sme sa my snažili presadiť v parlamente, bolo by to zadosťučinenie“. Matovič si myslí, že keby sme na Slovensku prijali zákon, ktorý nedáva žiadne podmienky pri nadobúdaní cudzieho štátneho občianstva, načo by sa potom robila prísnejšia dvojstranná zmluva s Maďarskom.

Nespokojnosť s návrhom zmluvy vyslovil šéf mimoparlamentnej SMK József Berényi. Podľa neho podmienky navrhnutej zmluvy neumožňujú, aby na základe súčasného maďarského zákona Maďari na Slovensku prijali maďarské občianstvo. Podľa Berényiho zmluva stanovuje ešte tvrdšie podmienky, ako navrhoval poslanec Matovič. „Neviem, čo to má znamenať. Akú politickú hru hrá ministerstvo vnútra, resp. KDH,“ podotkol Berényi.

Maďarsko sa s odpoveďou na slovenský návrh nemieni ponáhľať. Zmluvou sa chce podľa štátneho tajomníka Zsolta Németha zaoberať až potom, čo Slovensko uzatvorí problém vlastného zákona o občianstve.

Za skutočnosťou, že Maďarsko sa nechce návrhom dvojstrannej zmluvy zaoberať, kým sa o dvojakom občianstve nerozhodne v slovenskom parlamente, sa môže podľa Marušiaka skrývať snaha odsunúť celú vec na neurčitý čas. „Myslím si, že v prvom rade by mala existovať najskôr dvojstranná úprava medzi Slovenskom a Maďarskom o dvojakom občianstve, čo je štandardom v medzinárodných vzťahoch,“ podotkol Marušiak. Politológ tvrdí, že dobrá vôľa bola na slovenskej strane, keď sa snažila v parlamente zmeniť zákon o občianstve, ale „nezaregistroval som, že by bol Orbán ochotný akýmkoľvek spôsobom rokovať o zmenách v maďarskom zákone o občianstve“.