Pohroma zdraží elektrinu

Cena elektriny láme na trhoch rekordy. Výbuchy v japonskej jadrovej elektrárni po zemetrasení a cunami cenu elektriny skokovo zdvihli. Zdraženie sa tak na budúci rok zrejme dotkne aj Slovákov.

Katastrofa, ktorá spôsobila ožiarenie ľudí, totiž vyvolala paniku z budúcnosti lacnej jadrovej elektriny. Ceny elektriny sa na burze v Nemecku od piatkovej pohromy zvýšili už o takmer tretinu a dosiahli najväčší denný skok za posledné roky.

„Ak by sa cena elektriny pre domácnosti stanovovala teraz a nebrali by sa do úvahy všetky iné, napríklad aj politické, motívy na nezvyšovanie cien, domácnosti by platili asi o sedem až osem percent viac ako v súčasnosti,“ hovorí Martin Ondko zo spoločnosti Magna EA, ktorá na Slovensku predáva elektrinu. Elektrinu na budúci rok začnú obchodníci kupovať o niekoľko týždňov.

Scenár, že panika na trhu opadne a cena elektriny klesne, nateraz analytici považujú za menej pravdepodobný. „Nárasty cien na burze zo dňa na deň sú obrovské a budú mať dosah na ceny elektriny v celej Európe,“ povedala pre Financial Times Zoe Doubleová z londýnskej spoločnosti ICIS Heren.

→

Pre zväčšený náhľad kliknite na obrázok

Úvahy o konci jadrovej renesancie podporil verdikt Nemecka o dočasnom vypnutí siedmich starších jadrových elektrární. Nemecká kancelárka Angela Merkelová rozhodnutie zdôvodnila tak, že jadrová katastrofa v Japonsku je „zlomovým bodom v histórii našej technologicky založenej spoločnosti“. Jadroví odborníci začali upozorňovať, aby sa katastrofa vo vzťahu k budúcnosti jadra neriešila emóciami. Európska komisia dala prednosť testom jadrových elektrární v Európe.

Nemecká vláda pôvodne udelila majiteľom atómok povolenie na prevádzku do roku 2022. Utorkové rozhodnutie Merkelovej odstaviť elektrárne postavené pred rokom 1980 prišlo zo dňa na deň a tak s ním prevádzkovatelia nerátali. Zmluvy s odberateľmi elektriny však museli naplniť a tak energiu nakúpili na burze v Lipsku. Rapídne zvýšenie dopytu tak spustilo prudké zvýšenie cien elektriny.

Komentátori tento obrat označili za snahu šéfky nemeckého kabinetu o získanie politických bodov pred voľbami v troch spolkových krajinách. Merkelová bola totiž doteraz tvrdou zástankyňou jadrovej energie. Nemeckí odporcovia jadra však využili udalosť a presvedčili obyvateľstvo, ktoré je po katastrofe v Japonsku čoraz viac naladené proti jadru.

O bezpečnosť atómových elektrární sa na včerajšom rokovaní zaujímal aj slovenský kabinet. Podľa šéfky Úradu jadrového dozoru Marty Žiakovej sú slovenské atómky proti možnému zemetraseniu na Slovensku zabezpečené.

Slovenské atómky sú tiež podľa Žiakovej projektované tak, aby odolali nárazu menšieho lietadla. „Tie elektrárne túto požiadavku spĺňajú,“ vyhlásila šéfka Úradu jadrového dozoru. Prípadnú bezpečnostnú hrozbu nárazu veľkým lietadlom možno podľa Žiakovej riešiť iným spôsobom. „Elektrárne sa nenachádzajú v blízkosti letísk, z ktorých by bolo možné jednoduchým spôsobom naraziť do nich. Nasmerovať lietadlá na tento cieľ by vôbec nebolo jednoduché, pričom je tam potrebný nejaký čas, kým by lietadlá prileteli,“ vysvetlila.

Bezpečnosť slovenských atómok sa však bude zlepšovať. Žiaková oznámila, že do elektrární pribudnú zariadenia na zneškodnenie vodíka, ktorý v reaktore vzniká pri havarijnej situácii. Vo Fukušime spôsobil explózie práve takto vzniknutý vodík. Po včerajšom rokovaní vlády Žiaková ozrejmila aj ďalšie plánované zlepšenie bezpečnosti, ktoré má zabezpečiť ďalšie samostatné rezervné čerpadlo s vlastnou nádržou na palivo. Práve neprítomnosť takého čerpadla spôsobila problémy s chladením reaktorov vo Fukušime.