Čaplovič: Slováci, ktorí neovládate jazyk menšín, môžete sa odsťahovať

„Izolované spoločenstvá sa lepšie manipulujú a uzurpujú pre jednu-dve strany. Beriem to ako čisto maďarskú agendu, ktorá je namierená proti Slovákom a iným národnostiam žijúcim v Slovenskej republike,“ myslí si o novele podpredsedu vlády pre ľudské práva Rudolfa Chmela (Most-Híd). Konečným cieľom má podľa Čaploviča byť, aby sa nakoniec stala otázka úrovne ovládania štátneho jazyka celkom bezpredmetná.

Čaplovič sa tiež obáva, že novela ohrozuje postavenie slovenčiny ako štátneho a integrujúceho jazyka a de iure na niektorých územiach menšinovým jazykom prisudzuje štatút úradného jazyka. „Slováci, ktorí neovládate jazyk menšín, môžete sa odsťahovať,“ myslí si o budúcom postavení Slovákov na zmiešaných územiach. Gábor Gál (Most-Híd) si myslí, že Čaplovič straší a jeho cieľom je získať si sympatie voličov SNS.

Čaplovič tiež upozornil, že ustanovenia novely prekračujú rámec Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov. Ondrej Dostál z klubu Most-Híd Čaplovičovi odkázal, že charta predstavuje len minimum, ktoré sú krajiny povinné dodržiavať a nič im nebráni vyjsť menšinám viac v ústrety. László Nagy (Most-Híd) Čaplovičovi povedal, že najviac nebudú z novely profitovať Maďari, ale Ukrajinci, Rusíni, či Rómovia.

Rafaj: Po slovensky vie 99 % Maďarov

Deväťdesiatdeväť percent občanov SR maďarskej národnosti vie po slovensky, nie je tu teda spoločenská požiadavka na novelizáciu zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Tvrdí to predseda poslaneckého klubu SNS Rafael Rafaj.

Právnu normu v rozprave v parlamente označil za „zákon hanby a zbabelosti“ vládnych strán. Okrem toho sa stotožňuje s názorom, že „je to návod, ako rozložiť malý štát“. Rafaj sa pri tomto tvrdení odvolával na istý článok z internetového portálu Blisty, ktorý bol zverejnený minulý rok.

Podľa národniarov sa navyše ukazuje, že právna norma nie je celkom v súlade s ústavou a tak sa môže stať, že novela skončí na Ústavnom súde SR. Protiústavné ustanovenia chce SNS riešiť pozmeňovacím návrhom k novele.

Strana okrem iného navrhuje ponechať percentuálnu hranicu na používanie menšinových jazykov v úradnom styku na úrovni 20 percent. SNS navrhuje napríklad aj doplniť do právnej normy formuláciu, že „SR uznáva len princíp individuálneho výkonu práv osôb patriacich k národnostným menšinám“.

Gábor Gál nesúhlasí s Rafajovým názorom, že predkladateľ návrhu nemá záujem na tom, aby občania SR patriaci k národnostnej menšine vedeli po slovensky. „Máme na tom záujem, ale chceme aj to, aby nezabudli svoj materinský jazyk,“ vyhlásil.

Vicepremiér Chmel pri obhajobe svojho návrhu upozornil, že právna norma vznikla na spoločenskú požiadavku príslušníkov národnostných menšín, ktorí nie sú na Slovensku prisťahovalcami, ale občanmi SR. „Zákon má garantovať menšinám príjemnejšie prostredie pre kvalitu života,“ povedal Chmel s tým, že ide o kompromisný návrh.

Podľa Pfundtner Slovensko nie je homogénny národný štát

Potreba rozšíriť možnosti používania jazykov národnostných menšín pramení podľa Edity Pfundtner (Most-Híd) z pestrého národnostného zloženia obyvateľov Slovenska. „Slovensko patrí medzi krajiny v Európe, kde menšiny predstavujú najväčší podiel, nemôžeme sa tváriť, že Slovensko je homogénny národný štát,“ povedala vo svojom vystúpení v rozprave k vládnej novele zákona o používaní jazykov národnostných menšín.

Politická elita podľa Pfundtner zvádza s menšinami neúprimný boj, keď sa usiluje predstierať, že ohrozený je väčšinový národ. „Menšiny bojujú s asimiláciou, sčítanie to zrejme potvrdí. V roku 2001 sme zaznamenali úbytok o 46-tisíc Maďarov, to je 11 Maďarov za deň,“ povedala s tým, že sčítanie v tomto roku zrejme stlačí počet Maďarov pod pol milióna. Upozornila, že Maďari aj iné menšiny žijú na terajšom území Slovenska stáročia, platia tu dane, plánujú tu svoju budúcnosť a preto sa tu chcú cítiť ako doma.

Podľa poslanca za KDH Pavla Abrhana 80 percent občanov takýto zákon vôbec nepotrebuje, pretože sa dokáže kultivovane dohodnúť aj bez neho. Len zvyšná pätina, ktorá zásady slušného spolužitia nerešpektuje, potrebuje zákon.

Dušan Švatner (SNS) vzápätí povedal, že primeraná by bola 50-percentná hranica, na čo ho Abrhan zaradil práve medzi 20 percent ľudí, kvôli ktorým je potrebné riešiť problematiku používania menšinových jazykov zákonom. Dušan Jarjabek zo Smeru si na rozdiel od Abrhana myslí, že takýto zákon nepotrebuje nikto. „Je to agenda jednej politickej strany,“ nazdáva sa. Predkladatelia novely ju podľa neho navrhli, aby narušili krehkú existujúcu rovnováhu.

V diskusii o novele budú poslanci pokračovať v stredu ráno po tom, čo prerokujú správu o stave jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení na území SR. Do rozpravy je ústne prihlásených ešte 12 zákonodarcov.

Novelu nepodporia všetci poslanci KDH

Celý poslanecký klub KDH zrejme nepodporí novelu zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Ako povedal podpredseda strany Pavol Abrhan, jeden poslanec návrh novely nepodporí a dvaja ešte váhajú. Už minulý týždeň avizoval Martin Fronc, že nepodporí návrh tohto zákona, ak prejde zníženie kvóra pre používanie jazyka menšiny. Abrhan v utorok nechcel povedať, kto zákon nepodporí a kto v KDH ešte váha.

KDH ešte chce predložiť pozmeňujúci návrh, ktorým by sa kvórum znížilo nie na 15 percent, ako navrhuje Most-Híd, ale na 18 percent. „My sme Most-Híd informovali, že chceme s takýmto návrhom prísť, ak budeme mať dostatočný počet podpisov. Tento pozmeňujúci návrh by zabezpečil, že sa nezmení počet obcí, v ktorých je možné používať jazyk národnostných menšín,“ zdôvodnil návrh Abrhan. Kresťanskí demokrati však zatiaľ nemajú dostatok podpisov na predloženie takéhoto pozmeňujúceho návrhu. „Budem hľadať podpisy v rámci koalície,“ uviedol. Bez ohľadu na to, či pozmeňovací návrh prejde, alebo nie, Abrhan bude hlasovať za zákon ako celok.