Účet za zdravotníctvo posiela Uhliarik pacientom

Mária Hunková | 02.06.2011 12:00
žena, nemocnica, lôžko, pacient, tehotná,... Foto:
Ilustračné foto
Zlú situáciu slovenského zdravotníctva kroky rezortného ministra Ivana Uhliarika môžu ešte vyhrotiť. Pacientov stojí zdravotná starostlivosť čoraz viac peňazí, nemocnice nemajú z čoho žiť, nespokojní sú lekári, ktorí hrozia hromadnými výpoveďami, a do toho sa rušia či zlučujú oddelenia, kde liečia ťažko chorých pacientov.

Petície proti rušeniu oddelení spisujú lekári, pretože nechcú prísť o prácu, ale aj pacienti a ich príbuzní, lebo sa boja, že sa im zdravotná starostlivosť vzďaľuje.

Odborníci upozorňujú, že účet za zadlžené zdravotníctvo zaplatí práve pacient. Či už prostredníctvom rôznych doplatkov za lieky či v nemocniciach, alebo vyššími odvodmi.

Na oplátku bude mať k dispozícii ešte menej nemocníc ako dnes. Od leta sa totiž ide rušiť 150 oddelení a štyritisíc lôžok, čo by malo podľa ministra zdravotníctva Ivana Uhliarika a zdravotných poisťovní zlepšiť finančnú situáciu nemocníc.

Nemocnice však súčasne s lôžkami prídu aj o časť svojich zdrojov.

Generálny riaditeľ najväčšej Všeobecnej zdravotnej poisťovne Marian Faktor síce tvrdí, že vďaka redukcii lôžok a oddelení budú môcť nemocniciam zvýšiť platby, stačiť to však nebude.

Poisťovňa sa chystá zvýšiť od júla cenu za ukončenú hospitalizáciu, ale len na vybraných oddeleniach. O koľko a na ktorých, Faktor nepovedal. Podľa informácií Pravdy by však malo ísť približne o tri- až päťpercentné navýšenie, čo je podľa zástupcov zdravotníckych zariadení málo. Sumy za hospitalizáciu sa navyše budú upravovať už z dvakrát znížených cien. „Naše náklady dnes pokrývajú zdravotné poisťovne približne na 55 až 60 percent. Aj na tých najlepších úhradách 15 percent ceny prerábame, preto sa nemocnice zadlžujú. Hovoriť o troj- až päťpercentnom navýšení je smiešne,“ povedal viceprezident Asociácie nemocníc Slovenska Peter Ottinger.

Nemocnice pochybujú aj o plánovanom spravodlivejšom ohodnotení osobitne hradených výkonov. Tie by mali byť podľa Faktora od júla uhrádzané na základe časovej a personálnej náročnosti výkonu či prístrojového vybavenia potrebného na jeho vykonaniu. „Veríme, že to bude ideálne a spravodlivejšie ako doteraz,“ povedal Faktor.

Ottinger reaguje, že pokým nemocnice neuvidia konkrétne návrhy cien a slušne sa na nich nedohodnú, tak „sú to len vyjadrenia do vetra“.

Hoci má štyritisíc lôžok zaniknúť už o mesiac, dnes nikto nevie presne povedať, ktorých nemocníc by sa to malo týkať. Uhliarik síce hovorí o zozname, ktorý však nemocnice ani niektoré zdravotné poisťovne nemajú. Viacerí experti preto celý proces kritizujú ako nepripravený.

„Nevedia o tom ani nemocnice, ani pacienti, ani lekári. Je to veľmi náhle radikálne rozhodnutie,“ povedal bývalý minister zdravotníctva Richard Raši (Smer).

„Redukovať sa môže v Bratislave a v Košiciach. Len v Bratislave je totiž viac lôžok ako vo Viedni. V menších nemocniciach však na takúto redukciu určite nie je priestor,“ dodáva Ottinger.

Pre mnohých pacientov môže rušenie znamenať, že do nemocnice budú musieť cestovať do vzdialenejších miest. K tomu ešte hrozí, že si tam budú doplácať za to, čo majú dnes zadarmo. Nemocnice totiž nevylučujú zavedenie poplatkov za nadštandard, ktorým sa v súčasnosti stáva už aj použitie nemocničnej posteľnej bielizne či nabitie vlastného mobilného telefónu.

Dušan Zachar z INEKO pripúšťa, že sa môže zhoršiť dostupnosť zdravotnej starostlivosti, podľa neho však pôjde len o dočasný jav.

Predseda Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb Anton Szalay však upozorňuje, že zhoršenie pacienti pociťujú už dnes. „Pozrime sa na príklad Univerzitnej nemocnice Martin, ktorá má pokazený lineárny urýchľovač a pacienti teraz musia dochádzať za liečbou do Žiliny. Je otázne, kde skončí finančne nákladná liečba pacientov,“ povedal.

Podľa Zachara by mal byť systém nastavený tak, aby „ťažko chorí a sociálne slabí nepociťovali toto prechodné zhoršenie situácie neúnosným spôsobom“.

Nízke zdroje v zdravotníctve však pacientovi obmedzujú aj prístup k liekom. Pre drahé liečivá, ktoré sa využívajú pri inovatívnej biologickej liečbe, sú niektorí chorí na rakovinu či cukrovku nútení vrátiť sa ku klasickej liečbe.

Účet za zadlžené zdravotníctvo pacienti platia aj v podobe vysokých doplatkov za lieky. „Keď nedáva štát, nedávajú poisťovne, tak musí dať chudák občan,“ zhodnotil situáciu Szalay.

Najväčšie problémy zdravotníctva

v nemocniciach

  • dlhy dodávateľom liekov, energií, Sociálnej poisťovni
  • nízke úhrady zdravotných poisťovní za výkony
  • znižovanie počtu lôžok a oddelení
  • rušenie nočných pohotovostí a presunutie pacientov na urgentné príjmy

v zdravotných poisťovniach

  • menšie platby za poistencov štátu
  • dlhy voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti
  • nedoplatky na poistnom, ktoré evidujú od firiem aj jednotlivcov

u lekárov

  • nedodržiavanie Zákonníka práce – množstvo nadčasov, málo pracovného odpočinku, slabé finančné ohodnotenie
  • slúženie nočných pohotovostí podľa rozpisu samosprávnych kra­jov
  • nedostatok lekárov, zdravotných sestier a zubárov
  • lekári sa snažia zlepšiť podmienky nátlakovými akciami – petície, protesty a štrajky, hrozba hromadných výpovedí

Ako to ohrozuje pacientov

  • poplatky v nemocniciach za takzvané hotelové služby
  • dlhšie dochádzanie za vyšetrením než dnes, ak sa zruší 150 oddelení a nočné pohotovosti
  • nedostupnosť k biologickej liečbe
  • vysoké doplatky za lieky

Ako to chce riešiť ministerstvo zdravotníctva

  • zmeniť nemocnice na akciové spoločnosti – tak chce vytvoriť tlak na vyrovnané
  • hospodárenie, čo však môžu opäť pocítiť pacienti
  • rušiť lôžka a oddelenia
  • plánované operácie realizovať jednodňovou chirurgiou
  • zlepšiť revíznu činnosť zdravotných poisťovní
  • predpisovanie účinnej látky
  • stanovenie ceny liekov na 2. najnižšiu cenu v Európskej únii
  • elektronické zdravotníctvo

Človek? Je až druhoradý

Informácie o vyberaní poplatkov v nemocniciach, nátlakové akcie zdravotníkov či hrozba hromadných výpovedí lekárov pacientov znepokojujú.

„Radšej sa ma ani nepýtajte, je to hnus,“ hovorí starší muž. Meno neprezradí, len to, že do žilinskej nemocnice chodí na ožarovanie. Aj ďalší oslovený muž, ktorý ide z vyšetrenia, si želá zostať v anonymite. „Zdravotníctvo nie je o pacientoch, ale o peniazoch. Pacient je až druhoradý,“ poznamená.

70-ročný dôchodca zo Žiliny tvrdí, že mnohí lekári sa snažia, majú však veľmi zlé podmienky. Zlé sú podľa neho aj podmienky pre pacientov v nemocniciach, ktoré sa chystajú vyberať poplatky. „Tu sa hádajú o tom, či dvojposteľová izba je nadštandard, či štvorposteľová izba s WC na chodbe je štandard. A pri porovnaní s podmienkami v zahraničí to, čo sa u nás považuje za nadštandard, tam možno nie je ani štandard.“

Ďalší z pacientov Jaroslav Marciš rok ležal v nemocnici, potom bol chvíľu doma a opäť ho museli operovať a ďalšie tri mesiace strávil na lôžku. Ako invalidný dôchodca poberá 210 eur. „Kedysi som podnikal, teraz už nemôžem. Mám rodinu a treba platiť účty za plyn, elektrinu, nikoho nezaujíma, či som zdravý alebo chorý. V stredu som dal za lieky 60 eur,“ dodal.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ