Štát platí štúdium aj tým, ktorí odídu do zahraničia

Medicína je pritom jedným z najdrahších študijných odborov. Niektorí odborníci navrhujú, aby štát zabezpečil návratnosť investícií do vzdelávania týchto študentov. Buď pôžičkami, alebo záväzkom, že na Slovensku odpracujú istý počet rokov.

„Systém na Slovensku garantuje študentovi jedno vysokoškolské štúdium zadarmo. Neberie však do úvahy, že náklady na štúdium sa líšia,“ tvrdí poslanec Miroslav Beblavý (SDKÚ), ktorý sa venuje školstvu. Rozdiely sú zrejmé pri porovnaní takzvaných vzdelávacích normatívov. Zo štúdie, na ktorej sa Beblavý podieľal v rokoch 2009 až 2010, napríklad vyplynulo, že najdrahším študijným odborom je veterinárstvo.

Ak sú ekonomické odbory alebo verejná správa na úrovni 100 percent študijných nákladov, tak veterinárstvo presahuje 374 percent. Drahé je i štúdium umeleckých odborov s vyše 282 percentami, ale aj farmácia a medicína s viac ako 274 percentami. Zato právo nedosahuje ani 80 percent.

„To znamená, že štát dá na ročné štúdium jedného veterinára takmer štyrikrát toľko ako na študenta ekonómie. Ak zohľadníme, že sa medicína študuje až šesť rokov, priemerný doktor stojí sedemkrát toľko ako exekútor, ktorému stačí trojročné bakalárske štúdium, alebo 3,5-krát viac ako právnik,“ porovnáva Beblavý.

Práve mladí lekári, ktorých štúdium je pre štát drahé, však zo Slovenska vo veľkom odchádzajú za lepšími zárobkami v zahraničí. Podľa prezidenta Slovenskej lekárskej komory Milana Dragulu končí za hranicami každý desiaty mladý doktor, podľa dekana Lekárskej fakulty Univerzity Komenského Petra Labaša je ich dokonca až 20 percent. Slovensko tak vlastne zadarmo vzdeláva vysoko kvalifikovaných ľudí pre zahraničné zdravotníctvo.

„Je preto otázne, či by sa takíto študenti nemali spolupodieľať na financovaní svojho štúdia,“ hovorí Beblavý. Keďže vláda zatiaľ nie je za spoplatnenie školstva, jednou z možností by podľa neho bolo zaväzovať týchto absolventov, aby po skončení štúdia najprv odpracovali istý čas na Slovensku. „Štát by napríklad mohol garantovať bezplatné štúdium do určitej výšky nákladov,“ navrhuje Beblavý s tým, že kto by tú výšku prekročil, napríklad drahým štúdiom, musel by rozdiel doplatiť alebo odpracovať.

S tým by súhlasil aj Labaš. „Som proti tomu, aby tu študenti medicíny zadarmo študovali a potom odchádzali do zahraničia,“ zdôvodňuje.

Situáciu treba riešiť aj podľa Zuzany Zimenovej, odborníčky na školstvo z Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika, ktorá navrhuje spoplatnenie vysokoškolského štúdia. Pripúšťa pritom viacero možností splácania – poskytnutie pôžičky, odloženie splácania alebo odpracovanie. Štúdium by sa podľa nej mohlo podmieniť odpracovaním istých rokov, aby sa zabezpečila minimálna návratnosť pôžičky. „Kto by ich neodpracoval, musel by peniaze za štúdium vrátiť,“ vysvetľuje Zimenová.

Iní experti sú skôr za to, aby sa zlepšili podmienky pre absolventov doma, aby nemuseli odchádzať za prácou do cudziny. Riaditeľ Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied Milan Šikula uznáva, že by sa štátu jeho investície do vzdelania svojich občanov mali vrátiť, podobne ako je to v prípade, keď zamestnancovi platí štúdium firma. Na druhej strane je však ich platové ohodnotenie na Slovensku slabé, a to ich vyháňa do zahraničia. „Kvalifikovaní ľudia sú spoločensky hlboko podhodnotení. Treba to riešiť systémovo. Zlepšiť kvalitu vzdelávania a možnosti tak, aby našli dobré uplatnenie i doma,“ zdôrazňuje Šikula.

„Prečo sú nástupné platy mladých lekárov také nízke? Prečo sa ťažko dostávajú k dobrej práci? To je zásadná otázka,“ hovorí aj Dragula. Migrácia kvalitných pracovníkov je podľa neho navyše bežná všade vo svete. „Keby sme chceli obmedziť prácu v cudzine, porušíme princípy Európskej únie, kde je voľný pohyb tovaru, služieb i osôb,“ pripomína Dragula.

Na to, že by išlo o rozpor s pravidlami EÚ, upozorňuje i ministerstvo školstva. Riešenie problému je podľa neho možné až v prípade spoplatnenia vysokoškolského štúdia. Keby sa financovalo výlučne zo školného, štát by prostredníctvom grantov poskytoval štipendiá a pôžičky na úhradu školného. „Ich prijímateľ by sa zaväzoval po skončení štúdia byť daňovým rezidentom na Slovensku,“ uviedol v stanovisku rezort. Jeho šéf Eugen Jurzyca (nominant SDKÚ) pripomenul, že pripravujú analýzu študijných odborov práve z hľadiska návratnosti nákladov, ktoré do nich investuje štát.