Kto chce chrániť práva iných, musí byť osobnosť

Na Slovensku však ľudia funkciu verejného ochrancu práv takmer nevnímajú. Doterajší ombudsman Pavel Kandráč svoj úrad príliš nezviditeľnil a verejnosť túto funkciu vníma ako slabú. Podľa expertov to však nie je problém legislatívy.

„Verejný ochranca práv svoju funkciu nevnímal ako možnosť a výzvu na zlepšenie v oblasti ľudských práv,“ myslí si právnička Janka Debrecéniová. Podľa nej bol Kandráč pre verejnosť neviditeľný, čo dokazovali aj výskumy. „To, že jeho pôsobenie v podstate nemalo nejaký zásadnejší dopad, vidno aj z toho, že nepresadil nijaké alebo takmer nijaké systémové zmeny,“ dodala právnička.

Šarlota Pufflerová z občianskeho združenia Občan, demokracia a zodpovednosť hovorí, že úrad ochrancu zlyhal. Ľudia nevedia, že je tu niekto, na koho sa môžu obrátiť. Podnety a zmeny, ktoré mal presadzovať, namiesto neho riešili mimovládky. „Osoba verejného ochrancu je veľmi dôležitá najmä svojou autoritou, keď vstúpi do určitých rokovaní, vyvinie iniciatívu či vystúpi na pôde parlamentu. Verejnosť ho musí vidieť a počuť v prípadoch, kedy sú naozaj porušované práva. V tomto tá inštitúcia absolútne zlyhávala,“ povedala Pufflerová. Dodala, že ich občianske združenie nefungujúci úrad pociťovalo dosť výrazne. „Ľudia sa potom obracajú na nás, keď sa ich nezastane inštitúcia, ktorá je na to určená,“ vraví Pufflerová. Podľa Debrecéniovej by mimovládne organizácie túto úlohu suplovať nemali, prináleží im len doplnková funkcia.

„Ombudsman musí byť predovšetkým osobnosť, široko známa ľuďom v krajine, ktorí mu dôverujú a obracajú sa naňho, pretože vedia, že je to niekto, kto sa o ľudské práva úprimne zaujíma,“ vraví politológ Miroslav Kusý. „Záležitosti ľudských práv sú na hrane medzi právom a nespravodlivosťou, ktorá sa nedá často priamo postihnúť právom. Lebo to, čo sa dá postihnúť trestným alebo iným právom, to sa dá robiť cez advokáta, cez súdy. Toto sú často záležitosti, ktoré treba riešiť iným spôsobom, lebo na to právo nestačí,“ poukazuje na zložitosť problematiky ľudských práv.

Úrad ombudsmana podľa Šarloty Pufflerovej nemá väčšiu „prieraznosť a silu“ sčasti preto, že by ochranca mal mať širšie právomoci. „Sú tam dosť veľké rezervy. Ale myslím si, že podstata je skôr v tom, ako ten úrad funguje, nakoľko efektívne využíva svoje zdroje, nielen finančné, ale aj ľudské, ktoré má k dispozícii, a nakoľko sa vyvinul aj na úrovni expertízy, ktorú by mal mať za dosť veľa rokov, čo ho už máme,“ vraví Pufflerová.

Kandráčovi sa končí funkčné obdobie a parlament na budúci týždeň vyberie nového ochrancu ľudských práv. Debrecéniová poukazuje na to, že od mechanizmu výberu bude závisieť ďalší osud celého úradu. „Kto bude teraz verejným ochrancom, bude aj vizitka toho, kam sa posunul výkon štátnej a verejnej moci. To nie je len o osobe, lebo tá sa tam sama nedostane, ale je to o tom, kto jej vytvára priestor a kto si ju tam presadí a prečo. Osoba je len špička ľadovca. Je to o mechanizmoch, že kto ombudsmana vyberá,“ vraví Debrecéniová.

Rada vlády pre ľudské práva nedávno Národnej rade odporučila, aké požiadavky by mal ombudsman spĺňať. Okrem ukončeného vysokoškolského vzdelania II. stupňa a osobitného vzdelania v oblasti ľudských práv by mal mať aj profesionálnu, morálnu a osobnostnú integritu, komunikačné zručnosti. Mal by citlivo vnímať porušovanie ľudských práv a mal by mať v tejto oblasti skúsenosti.