Dzurinda končí na čele SDKÚ, o post šéfa strany sa už uchádzať nebude
Foto: TASR
„Teší ma, že záujem o líderstvo prejavila aj podpredsedníčka Lucia Žitňanská. Mám pocit, že SDKÚ má osobnosť, ktorá sa môže uchádzať o podporu funkcionárov, ale aj verejnosti. Bude dobrá šéfka strany, má všetky predpoklady na to, aby učinila reštart strany,“ povedal Dzurinda po rokovaní Prezídia SDKÚ.
Dzurinda sa rozhodol, že bude pôsobiť ako poslanec a chce pôsobiť v oblasti medzinárodných vzťahov. Kongres SDKÚ sa uskutoční 19. mája.
Lucia Žitňanská zopakovala, že rozhodnutie, ktoré urobila, potvrdila aj na Prezídiu strany. „Som totiž presvedčená, že strana má potenciál na reštart. Voliči nám odkázali, že chcú zmenu, aj členovia sú na takúto zmenu pripravení,“ uviedla.
Podpredseda SDKÚ Ivan Mikloš na prezídiu nebol, je totiž v Bruseli. Na otázku, ako sa zachová on, odpovedať nechcel. Médiá totiž priniesli správu, že dostal lukratívnu ponuku zo zahraničia a možno sa vzdá poslaneckého mandátu. Dzurinda tiež poprosil Žitňanskú, aby už odteraz zastupovala stranu navonok práve ona.
O tom, kto by mal po boku Lucie Žitňanskej fungovať vo vedení, ministerka spravodlivosti špekulovať nechcela. „Je to predčasné, potrebujem hovoriť s členmi, aby som si mohla urobiť predstavu,“ uviedla. Podľa nej sú dva mesiace, ktoré stranu delia od kongresu, krátky čas.
Tóth: Dzurinda sa môže pokúsiť o comeback
Novou predsedníčkou SDKÚ sa s najväčšou pravdepodobnosťou stane súčasná podpredsedníčka strany a dosluhujúca ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. Povedal to politológ Rastislav Tóth, ktorý si myslí, že podpora súčasného šéfa strany v jej prospech nie je náhodná.
„Dzurindovi ide o to, aby sa nedostal nejaký silnejší protivník do čela politickej strany, pretože myslím si, že sa pokúsi o comeback v priebehu pol roka, maximálne roka. Ak by tam prišiel trebárs Pavol Frešo, tak toho by veľmi ťažko zosadil, ale Žitňanskú zosadí bez problémov,“ komentoval politológ.
Šéfka justície by podľa Tótha v takomto scenári zohrala úlohu človeka, ktorý by mal vylepšiť obraz strany v očiach verejnosti. „Ak sa jej to podarí, tak potom to bude ten istý osud ako s Ivetou Radičovou,“ doplnil.
Rastislav Tóth, ako aj politický analytik Ján Baránek sa nezávisle od seba zhodli, že rozhodnutie Dzurindu prichádza neskoro. „Ak by mu išlo o politickú stranu, tak to malo prísť oveľa skôr,“ konštatoval Tóth. „Uvidíme, čo bude na kongrese… Aj Ivan Mikloš by sa mal stiahnuť a stará garnitúra SDKÚ by mala ísť do úzadia. Veď už sa ani Milan Hort nedostal do parlamentu,“ doplnil Baránek.
Profil Mikuláša Dzurindu
Ing. Mikuláš Dzurinda, CSc. (1955) ukončil vysokoškolské štúdium na Fakulte ekonomiky dopravy Vysokej školy dopravnej v Žiline a do politiky vstúpil v roku 1990 ako jeden zo zakladajúcich členov Kresťanskodemokratického hnutia (KDH). V roku 1991 sa stal námestníkom ministra dopravy a pôšt SR. V roku 1992 bol zvolený za poslanca Slovenskej národnej rady (SNR). V čase vzniku samostatného Slovenska (1993) zastával Mikuláš Dzurinda post podpredsedu KDH pre ekonomiku. Od marca do októbra 1994 bol ministrom dopravy, pôšt a verejných prác SR. Po voľbách na jeseň 1994 sa vrátil do opozície ako poslanec NR SR.
Mikuláš Dzurinda sa stal v júli 1998 predsedom Slovenskej demokratickej koalície (SDK), ktorá vznikla spojením piatich opozičných strán Demokratickej únie, Kresťanskodemokratického hnutia, Demokratickej strany, Sociálnodemokratickej strany Slovenska a Strany zelených na Slovensku. Koalíciu vytvorili ako protiváhu Mečiarovho HZDS. SDK sa potom pre zmeny v legislatíve pretransformovala na politickú stranu a Mikuláš Dzurinda sa stal jej predsedom. Dzurinda bol medzi tými, ktorí sa snažili o faktické zlúčenie piatich zakladajúcich strán SDK do jednej, no keď sa mu to nepodarilo, založil v januári 2000 novú politickú stranu, Slovenskú demokratickú a kresťanskú úniu (SDKÚ). V januári 2006 sa SDKÚ zlúčila s Demokratickou stranou (DS).
Mikuláš Dzurinda bol premiérom Slovenskej republiky dve volebné obdobia, v rokoch 1998–2002 a 2002–2006, pričom medzi najväčšie úspechy jeho vládnutia patrí v roku 2004 vstup Slovenskej republiky do Európskej únie a do Severoatlantickej aliancie.
Od roku 2006 bol Mikuláš Dzurinda poslancom NR SR za SDKÚ-DS. Vo februári 2010 sa vzdal kandidatúry na volebného lídra SDKÚ-DS do júnových parlamentných volieb po tom, ako premiér Robert Fico obvinil stranu z korupcie a volebným lídrom SDKÚ-DS sa stala Iveta Radičová. Vo vláde Ivety Radičovej zastáva Mikuláš Dzurinda post ministra zahraničných vecí.
Po volebnom neúspechu SDKÚ-DS ako aj celej slovenskej pravice v predčasných parlamentných voľbách v sobotu 10. marca 2012 Dzurinda prevzal plnú politickú zodpovednosť a 12.marca oznámil, že skončí v máji ako predseda SDKÚ-DS a na straníckom kongrese v máji nebude kandidovať na post predsedu. Zároveň informoval, že bude v kandidatúre za šéfa strany podporovať Luciu Žitňanskú. Dzurinda tiež informoval, že v NR SR bude pôsobiť ako radový poslanec.
Mikuláš Dzurinda je ženatý, má dve deti.