Za prácou do sveta uteká menej ľudí

Podľa odborníkov za to môže kríza, rastúca nezamestnanosť, ale aj horšie platové podmienky. Zamestnať sa na nižších pracovných pozíciách v cudzine sa preto už mnohým Slovákom neoplatí.

Počet ľudí odchádzajúcich za prácou dosiahol vrchol v roku 2008, potom začal klesať. Najmä pre nastupujúcu finančnú krízu, ktorá zasiahla i vyspelé krajiny na Západe.

Aj keď si Slováci prácu v zahraničí vyberajú z rôznych dôvodov – aby zarobili, naučili sa jazyk, spoznali nové miesta a ľudí, alebo jednoducho preto, že túžia po zmene a zážitkoch, tzv. ekonomická emigrácia je stále hlavným motívom. Potvrdzujú to i všetky sociologické prieskumy.

„Filozofia odísť do zahraničia a zarobiť tam peniaze stále platí, ale možnosti sú obmedzené. Aj tam je kríza, menej pracovných príležitostí. A, samozrejme, veľa záleží aj na dopyte a ponuke, na pracovných miestach, ktoré sa tým ľuďom podarí obsadiť,“ hovorí Zuzana Kostolná, sociologička z Inštitútu pre výskum práce a rodiny.

Často rozhoduje práve to, akú prácu sa ľuďom v cudzine podarí získať. Ak sa niekto zamestná vo svojom odbore alebo remesle, ktoré robil doma, zvyčajne je spokojný, pretože zarobí viac, ako by dostal na Slovensku. Takí ľudia potom nemajú dôvod vrátiť sa. Iné je to v prípade, keď sú Slováci v cudzine nútení zobrať miesto, ktoré nezodpovedá ich vzdelaniu či kvalifikácii a doma by ho odmietli. Pred krízou malo výhodu prijať aj takú prácu, aspoň nakrátko. Slováci tak napríklad rok-dva odpracovali ako robotníci niekde v Anglicku alebo v Írsku a zarobili dosť na to, aby sa domov vrátili so slušnými úsporami. Teraz sa však zmenilo i to.

„Mzdové rozdiely medzi zahraničím a Slovenskom sú už nižšie. Zatiaľ čo v roku 2004 bol napríklad v Británii priemerný plat 6,5-krát vyšší ako u nás, v súčasnosti je už len asi trikrát vyšší,“ porovnáva sociológ Slovenskej akadémie vied Miroslav Bahna. Ako dodal, Britániu postihla finančná kríza ešte skôr ako Slovensko a navyše silnejšie. Podobne sa situácia zhoršila v Írsku, kam predtým smerovalo veľké množstvo Slovákov. Pred krízou túto krajinu pokladali za ekonomického tigra, teraz sa ťažko spamätáva z prepadu a vysokej nezamestnanosti.

To, že sa v Británii nedá zarobiť tak ako kedysi, potvrdzujú aj skúsenosti mnohých Slovákov. „V Anglicku som pracovala rok vo fabrike. Zarábala som minimálne, veľa peňazí pohltilo bývanie a potraviny. Nemohli sme si ani vyrokovať lepšie podmienky, pretože na naše miesto čakali Poliaci, ktorí boli ochotní pracovať ešte za menej. Neušetrila som skoro nič. Aj to málo som minula po príchode na Slovensko, kde som zostala bez roboty. Vrátila som sa znechutená, vynervovaná a chorá. Ani po anglicky som sa poriadne nenaučila, lebo som bývala a pracovala so samými prisťahovalcami z východnej Európy,“ povedala pre Pravdu 40-ročná Ivana.

Spokojnejší bývajú tí, ktorí za hranicami nehľadajú dobrý zárobok. Vladimír Just pracoval v Británii, Španielsku, v Nemecku, na Novom Zélande a naposledy v Kanade. Zarobené peniaze využil inak. „Rok som v Kanade pracoval ako robotník na stavbe. Za ušetrené peniaze som precestoval krajinu, domov som sa vrátil "švorc“, ale to mi neprekážalo. Chýbala mi rodina a kamaráti," hovorí o dôvodoch svojho návratu 31-ročný Bratislavčan.

Pokiaľ ide o jednotlivé krajiny, štatistické zistenia potvrdzujú, že najviac Slovákov pracuje v Českej republike a Rakúsku. „Odchod ľudí do Rakúska rastie, ale nie nejako dramaticky,“ uviedla Kostolná. Obavy Rakúšanov, že pracovný trh po jeho otvorení zaplavia prišelci z východnej Európy, sa podľa nej nepotvrdili.

Ďalšími obľúbenými destináciami Slovákov sú Británia, Severné Írsko, Maďarsko a Nemecko. Najviac ľudí, ktorí v zahraničí krátkodobo pracujú, je vo veku 25 až 34 rokov. V poslednom štvrťroku minulého roka ich bolo takmer 42-tisíc. Starších, vo veku od 35 do 44 rokov bolo vyše 26-tisíc a 35– až 54-ročných takmer 25-tisíc. Väčšinu tvorili ľudia s ukončenou učňovkou alebo maturitou. Vysokoškolsky vzdelaných bolo asi 10-tisíc. Najviac ich pracovalo v oblasti priemyslu, stavebníctva, zdravotníctva a sociálnej pomoci. Z povolaní prevažovali robotníci, remeselníci, pracovníci v službách a obchode, operátori, montéri a nekvalifikovaní pracovníci.

Zistenia Štatistického úradu zároveň potvrdili, že za prácou do cudziny odchádzajú najmä ľudia z chudobných oblastí s vysokou nezamestnanosťou. Najviac ich totiž pochádzalo z Prešovského, Nitrianskeho, Žilinského, Banskobystrického a Košického kraja. Celkovo v zahraničí krátkodobo pracuje asi dvakrát viac mužov ako žien.