Kaliňák: Vláda má byť kvalitný tím, jasný bude 4. apríla

Členovia vlády by mali byť pružní, agilní a energickí. Rovnako sa nechcel vyjadriť ani k obsadeniu funkcie policajného prezidenta. Smer však podľa jeho podpredsedu chce pokračovať v boji za transparentnosť a proti korupcii.

Dohody na podpredsedoch Národnej rady SR – predsedovi KDH Jánovi Figeľovi a poslankyni za Obyčajných ľudí a nezávislé osobnosti Erike Jurinovej sú jasné, v prípade predsedov výborov NR SR ešte nie, potvrdil v diskusii končiaci predseda NR SR Pavol Hrušovský. Poslanecký klub Smeru sa podľa Kaliňáka téme podpredsedov parlamentu zatiaľ nevenoval. Klub bude zasadať okolo 30. marca a podľa Kaliňáka sa poslanci rozhodnú slobodne a podľa svojho svedomia. Smer chce v parlamente tak hodnotovú diskusiu, ako aj hodnotovú hádku, ale nemali by tam znieť vulgarizmy, ktoré nesmerujú k ničomu, čo by malo zlepšiť postavenie občanov, odpovedal Kaliňák na otázku či poslanci Smeru podporia nominantov pozície na podpredsedov NR SR.

K obsadeniu úradov ako sú Najvyšší kontrolný úrad a Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) sa Smer vyjadrí po zostavení a vymenovaní vlády, po 4. apríli. Niektoré pozície môžu obsadiť profesionáli a niektoré predstavitelia opozície. Hrušovský očakáva, že sa naplnia sľuby predsedu Smeru Roberta Fica, že niektoré posty ponúknu aj opozícii. Prekvapujú ho informácie o tom, že vedenie ÚVO by už nemalo patriť opozícii, tak ako to bolo zvykom doteraz. „Určite si to nechceme nechať my, aby sme ako vládna strana okupovali tento post, pretože máme mimoriadny záujem, aby mnohé kontrolné funkcie, aj verejnosti, boli naozaj posilnené,“ povedal v reakcii na Hrušovského Robert Kaliňák.

Smer chce zaistiť transparentnosť verejného obstarávania, upraviť pravidlá pre financovanie politických strán, zaviesť represívne opatrenia, riešiť konflikt záujmov, či lobing. Podľa Hrušovského sa v tejto súvislosti treba vrátiť napríklad aj k Mečiarovým amnestiám, či k hmotnej zodpovednosti verejných funkcionárov.

Nemáme na Slovensku skúsenosť s vládou jednej strany, zdôraznil Hrušovský. Je spokojný s tým, že Smer ponúkol deväť z 19 predsedníckych postov v parlamentných výboroch a dvoch podpredsedov parlamentu. Na druhej strane pripomína, že vo všetkých výboroch má volebný víťaz – strana Smer väčšinu. Hrušovský by bol rád, ak by sa s vládnou stranou dohodli na ústavnej zmene, ktorá by zaviedla jeden mandát ako maximum. Znamenalo by to, že by jeden človek nevykonával viacero volených funkcií naraz – nebol súčasne poslancom NR SR, europoslancom, primátorom, či starostom. Obaja diskutujúci sa zhodli na zrušení trestnoprávnej imunity.

Smer podľa Kaliňáka uvažuje aj o zmenách vo volebnej legislatíve. Pravidlá pre vypísanie referenda by sa však meniť nemali, pretože každé referendum stojí približne 10 miliónov eur, teda peniaze, ktoré štát nemôže vynakladať často. Kaliňák preto chce zákonom posilniť petičné právo tak, aby sa mohla stať jednou z možností zákonodarnej iniciatívy. Smer si podľa neho zároveň uvedomuje, že môže byť napadnutý za akúkoľvek úpravu volebných obvodov a ďalšie zmeny. Legitímne to bude iba ako spoločný návrh poslancov parlamentu.