Rozhádanú opozíciu môže spojiť debata, ako na Fica

Igor Stupňan | 06.04.2012 20:00, aktualizované: 
Spoločný silnejší tlak opozície Smer tak skoro nepocíti. Analytici predpovedajú, že pravicové strany sa budú zo vzájomných sporov a predčasne ukončeného spoločného vládnutia spamätávať ešte nejaký čas. K zmene fungovania opozície by mohlo dôjsť najskôr po letných prázdninách, keď už bude známe staronové či pozmenené zloženie vedenia pravicových strán po snemoch. Zhodli sa na tom aj viacerí oslovení politici pravice.
Začiatok pôsobenia opozície poznamenali ostré... Foto: TASR
opozícia Začiatok pôsobenia opozície poznamenali ostré spory o obsadenie kresla podpredsedu parlamentu a šéfa parlamentného výboru pre hospodárstvo.

„Na zásadnejšie rozhodnutia príde čas po straníckych rokovaniach, keď bude jasné, kto bude strany viesť. Bola by škoda premrhať obdobie v opozícii,“ vyhlásil Jozef Kollár zo Sulíkovej SaS. Podľa neho má pravicový volič veľa dôvodov byť sklamaný, a preto bude potrebný reštart všetkých strán napravo od stredu.

Začiatok pôsobenia opozície poznamenali ostré spory. Najskôr Obyčajní ľudia bojovali o kreslo podpredsedu parlamentu s Mostom-Híd a potom došlo k zrážke medzi SaS a KDH, ktoré sa nevedeli dohodnúť na obsadení kresla predsedu parlamentného výboru pre hospodárstvo. Liberáli tvrdili, že kresťanskí demokrati sú chamtiví a poslali im pečené prasiatko, KDH odpovedalo, že volebná kampaň sa už skončila a SaS sa správa ako deti. Politici preto predpokladajú, že spory hneď tak nezaniknú.

Poslanec Kollár pripúšťa, že to nie je dobrý štart a spoluprácu opozície tieto nezhody poznačia. Podobný názor má aj podpredseda KDH Pavol Abrhan, ale do budúcnosti si myslí, že hegemónia vládneho Smeru donúti opozíciu k väčšej spolupráci.

Politológ Tomáš Koziak označil vzťahy v opozície za zlé. Podľa neho žiadna z opozičných strán nemá šancu vyrásť na úroveň voličskej podpory 30 či 40 percent, a preto jediný spôsob, ako môžu v budúcnosti uhrať dobrý volebný výsledok, je ťahať za jeden povraz. „Kedy sa im podarí dať dohromady, neviem. Je možné, že sa im to nepodarí v tomto volebnom období vôbec. Možno si však niektoré veci sľubovať od zmeny vedenia strán,“ poznamenal politológ.

Opozícia sa zatiaľ veľmi opatrne vyjadruje k tomu, že by vznikla opozičná rada a prípadne spoločne podpísala dokument o spolupráci. Vzájomnej koordinácii sa však nevyhne.

„Budeme si musieť ešte pár týždňov, možno mesiacov počkať. Nepredbiehal by som preto, akú inštitucionali­zovanú podobu spolupráca bude mať,“ povedal Kollár. Abrhan z KDH hovorí, že opozícia nevzniká na základe dohody a žiadny dokument nie je potrebné podpisovať. Predpokladá však, že pred schôdzami parlamentu sa udejú rokovania o možnom spoločnom postupe na úrovni predsedov poslaneckých klubov.

Poslanec SDKÚ Ivan Štefanec je presvedčený, že istá miera koordinácie pri predkladaní spoločných návrhov zákonov a pri niektorých témach môže pomôcť. Hlbšiu debatu očakáva až po konsolidácii vnútri pravicových strán. „Čaká to aj nás na kongrese, kde sa bude voliť nové vedenie. Je dôležité najskôr urobiť poriadky doma, to platí pre všetky opozičné strany, a až potom začať prípravy na spoločnú koordináciu aj na jednotlivé témy a zákony,“ vysvetlil Štefanec.

KDH, Most-Híd aj SDKÚ tvrdia, že chcú byť kritickou, ale konštruktívnou opozíciou. Kollár z SaS si myslí, že tieto výroky sú klišé a lacné frázy. „Žiadna strana, už vonkoncom parlamentná, si nemôže dovoliť byť deštruktívnou. Ide o to, aby sa dozeralo na vládu jednej strany. Nevieme, ako bude experiment jednofarebnej vlády fungovať,“ povedal.

Poslanec Štefanec o opozičnej politike SDKÚ hovorí, že budú konštruktívni, ale predovšetkým dôslední. Pre SDKÚ je vláda jednej strany výzvou, aby sledovala všetky konania Smeru a strážila peniaze ľudí. „Za najväčšiu výzvu pre opozičnú prácu považujem, aby sme šetrili peniaze občanov.“

Poslanec Abrhan hovorí, že to, čo KDH vyhodnotí ako prospešné pre ekonomickú a sociálnu situáciu občanov, podporí a bude aj predkladať vlastné návrhy. „Čo vyhodnotíme ako nevhodné, budeme ostro kritizovať,“ poznamenal.

Poslanci Obyčajných ľudí budú mať tiež vlastný klub v parlamente, tvoria ho však nezávislé osobnosti. Ich líder Igor Matovič v prvom rade očakáva, že štandardné pravicové strany ukážu, ako vedia spolupracovať. „Keď budú, nemáme problém s nimi nadviazať užšiu spoluprácu. Ak by neboli schopné nájsť spoločnú reč, nemám veľkú chuť ich dávať dokopy,“ vraví Matovič.

Charakter opozičnej politiky môže sčasti ovplyvniť aj samotný Smer. Ako hovorí politológ Koziak, teraz sa Smer snaží o zmierlivejšiu politiku, ktorá nie je taká drsná a konfrontačná ako v minulosti. „Fico môže úspešne využívať rozpory v rámci pravice a politikou – rozdeľuj a panuj – bude udržiavať vzájomné vzťahy medzi opozičnými stranami napäté,“ hodnotí.

Jedným z takýchto nástrojov je napríklad preberanie niektorých tém z agendy konkrétnej opozičnej strany, čím jej podá ruku a naleptá opozíciu ako celok.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ