Kto koho volil? Výklad môže byť dvojaký
Podľa jednej interpretácie má Smer napríklad stále najväčšiu podporu medzi menej vzdelanými ľuďmi, keďže vysokoškolské vzdelanie v prieskume uviedlo len 19 percent jeho voličov, čo je v porovnaní s inými parlamentnými stranami najmenej. Keď sa však zohľadní, že tých 19 percent znamená takmer 220-tisíc voličov, situácia vyzerá inak. Je ich totiž asi toľko ako všetkých voličov KDH.
Martin Slosiarik, sociológ a riaditeľ agentúry Focus, ktorá volebný prieskum robila pre RTVS, si myslí, že nie je správne porovnávať absolútne čísla. Tvrdí, že medzi voličmi Smeru je nadpriemerné zastúpenie ľudí s nižším vzdelaním a vyšším vekom. Hoci to neznamená, že tí ľudia medzi voličmi Smeru prevládajú, pripomína, že asi štyria z 10 voličov tejto strany nemajú maturitu. A zastúpenie voličov vo veku nad 60 rokov je približne na úrovni 30 percent.
„Pokiaľ ide o vysokoškolsky vzdelaných voličov, tak zhruba tretina z nich dala hlas Smeru. Inak povedané, dve tretiny podporili nejakú inú stranu. To znamená, že medzi vysokoškolsky vzdelanými voličmi Smer získal v relatívnom vyjadrení menej hlasov, ako bol jeho zisk medzi všetkými voličmi, čo bolo 44,4 percenta,“ porovnal Slosiarik.
Ako príklad rozdielnej interpretácie volebných výsledkov uviedol aj podiel živnostníkov a podnikateľov. Medzi voličmi Smeru tvoria len asi sedem-osem percent. Ak sa však na to pozrieme z hľadiska toho, ako hlasovali všetci živnostníci a podnikatelia, ktorí prišli na voľby, tak zistíme, že až 36 percent ich hlasov získal práve Smer.
Dvojaký výklad pripúšťa i sociologička Oľga Gyárfášová. Podľa nej síce platí, že čím je volič starší a má nižšie vzdelanie, tým je väčšia pravdepodobnosť, že bude voliť stranu Roberta Fica, na druhej strane však Smer dosiahol také veľké víťazstvo, že také rozdiely stiera. „Pri tej vysokej podpore Smeru sa už nedá povedať, že by sa jeho voliči nejako významne odlišovali od sociálno-demografického priemeru Slovenska,“ zhodnotila sociologička.
Zmazanie bývalých hraníc podľa nej vidno i na tom, ako sa volilo v mestách, obciach či v okresoch. Smer tak napríklad vyhral už aj v Bratislave, ktorú predtým považovali za „modrú“ baštu SDKÚ. Teraz to už neplatí. „Aj celkovo na Slovensku zostali len dva okresy, kde Smer vo voľbách nezískal väčšinu,“ zhrnula Gyárfášová.
Volebné prieskumy podľa nej priniesli viacero zaujímavých zistení. Napríklad, že tentoraz sa voliči už nepresúvali len v rámci ľavice a pravice – teda od jednej pravicovej strany k druhej, ale akoby z jedného bloku do druhého – od pravice k ľavici. Smer totiž dokázal osloviť aj bývalých voličov SaS či časť stúpencov SDKÚ. Iné prekvapenie súviselo so stranou Most – Híd. Takmer 44 percent jej voličov bolo totiž slovenskej národnosti, čo znamená, že zámer Bélu Bugára postaviť stranu na spolupráci Maďarov a Slovákov vyšiel. „Akoby sa naozaj posilnilo to "premostenie“ medzi slovenskou väčšinou a maďarskou menšinou. To je veľmi pozitívne," hovorí Gyárfášová.
Na výsledkoch volebného prieskumu ju zaujali aj informácie o tom, kedy sa voliči rozhodli, koho budú voliť. Tých, čo sa rozhodovali na poslednú chvíľu – v poslednom týždni či v posledný deň – malo spomedzi parlamentných strán najviac hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. Naopak, koho budú voliť, vedeli už dávnejšie voliči Smeru – takmer 73 percent. „To hovorí o tom, že za volebným víťazstvom Smeru nebol iba marketing. Pre voličov tá strana naozaj predstavuje dobrú alternatívu,“ tvrdí Gyárfášová.
Slosiarik si zase všimol, že omladla voličská štruktúra kresťanských demokratov. Vysvetľuje si to aj tým, že pravdepodobne nasala časť sklamaných voličov SDKÚ. V KDH sa zároveň oslabil rodový princíp. „V minulosti malo hnutie ešte vyššie zastúpenie žien medzi voličmi. Ich prevaha sa síce zachovala, ale už nie v takej miere,“ komentoval sociológ. V SDKÚ podľa neho zostalo iba pevné jadro voličov z predošlých volieb v roku 2010, asi 80 percent.
Slosiarik súčasne skonštatoval, že veľká časť voličov strán bývalej stredopravej koalície k volebným urnám v marci vôbec neprišla. „Odhadom mohlo ísť až o asi 200-tisíc ľudí,“ spresnil. Tento výpadok síce nahradilo rovnaké množstvo nových voličov, no z ich prílevu ťažil najmä Smer. Podľa Slosiarika získal až dve pätiny nových hlasov.
Najlepším lovcom sklamaných voličov bol Igor Matovič. Jeho Obyčajní ľudia pritiahli hlavne voličov bývalej stredopravej koalície. „Takmer dve tretiny hlasov, ktoré dostali, pochádzali od strán SDKÚ, SaS, KDH a Most – Híd,“ spočítal Slosiarik.
Akých voličov majú strany? Hodnotí sociológ Martin Slosiarik
Smer
Podpora Smeru rastie s vekom, to znamená, že relatívne najvyššia je v skupine ľudí nad 60 rokov (cca 56 %). Na druhej strane podiel tejto vekovej skupiny medzi voličmi Smeru je na úrovni 30 %. Zastúpenie ľudí vo veku nad 40 rokov je takmer 70 %, čo je najviac v porovnaní s inými parlamentnými stranami. Vysoké zastúpenie (v porovnaní s inými stranami) majú manuálne pracujúci (cca 25 %), ďalšiu významnú skupinu tvoria dôchodcovia (cca 26 %).
KDH
Z rodového hľadiska má viac voličov medzi ženami než medzi mužmi. Aj sympatie voči KDH rastú s vekom, no napriek tomu 7 z 10 voličov je vo veku do 60 rokov. Významné zastúpenie majú dôchodcovia (cca 27 %), ale druhou najsilnejšou skupinou sú administratívni pracovníci (skôr pravdepodobne pracovníčky) a odborní zamestnanci so stredoškolským vzdelaním (asi pätina voličov). Dosť je aj vysokoškolsky vzdelaných ľudí (cca 15 %), rovnako ako manuálne pracujúcich (tiež asi 15 %).
OĽaNO
Až polovica voličov tejto strany je vo veku do 39 rokov a len 15 percent vo veku nad 60 rokov. Sympatie k strane teda klesajú s rastúcim vekom a, naopak, stúpajú s rastúcim vzdelaním. Napriek tomu je medzi voličmi Obyčajných ľudí a nezávislých osobností zastúpenie voličov s vysokoškolským vzdelaním na úrovni 36 percent, dominanciu majú voliči s maturitou (43 percent).
Most – Híd
Sympatie k tejto strane rastú s vekom, ale v skupine voličov nad 60 rokov klesajú. Významné je zastúpenie voličov hlásiacich sa k slovenskej národnosti. Vo výskume sa k nej prihlásilo viac ako 40 % voličov Mostu – Híd. Z hľadiska zamestnania patria voliči tejto strany k viacerým skupinám – cca 25 % sú administratívni pracovníci a zamestnanci so stredoškolským vzdelaním, 16 % manuálne pracujúcich, 13 % vysokoškolsky vzdelaných odborníkov, ale na druhej strane len asi 17 % dôchodcov.
SDKÚ
Až takmer polovica voličov uviedla, že má vysokoškolské vzdelanie a, naopak, len niečo vyše desatiny nemá ani maturitu. Také rozloženie sa prejavuje aj v skladbe voličov z hľadiska zamestnania, keď takmer tretina voličov tejto strany uviedla, že vykonáva odborné profesie, ktoré si vyžadujú vysokoškolské vzdelanie. Relatívne vysoké je i zastúpenie podnikateľov a živnostníkov (14 %). Takmer 40 % voličov je vo veku do 39 rokov a ďalších 40 % vo veku 40 – 59 rokov.
SaS
V priemere ,,najmladšia" strana. Až dve tretiny voličov uviedli vek nižší ako 39 rokov a, naopak, len 8 % vek vyšší ako šesťdesiat. Vysoké je i zastúpenie voličov s vysokoškolským vzdelaním – 47 %, ďalších 43 % má maturitu. Zastúpenie študentov vo voličstve SaS je takmer na úrovni jednej pätiny. V štruktúre voličov je okrem vysokoškolsky vzdelaných odborných pracovníkov (25 %) aj veľa podnikateľov a živnostníkov (17 %).