Zákonník delí ministrov. Kto ustúpi?

Minister práce a sociálnych vecí Ján Richter je ako stranícky nominant pripravený tento sľub čo najskôr splniť. Pracovný kódex chce vrátiť približne do podoby z roku 2007, keď doň vtedajšia Ficova koalícia presadila viacero opatrení na obhajobu záujmov zamestnancov. „S novelou zákonníka nebudeme otáľať. Je to jedna z priorít, ktorú sme ohlásili a ktorá sa od nás očakáva,“ potvrdil Richter. Smer je odhodlaný zmeniť v kódexe ustanovenia o nadčasovej či nočnej práci, vrátiť súbeh výpovednej lehoty a odstupného, posilniť právomoci odborov a podobne.

Minister hospodárstva Tomáš Malatinský, nestraník a zároveň predstaviteľ podnikateľskej sféry, však požaduje zachovať kódex v podobe ústretovej k zamestnávateľom, v ktorej ho vlani prijala bývalá vláda Ivety Radičovej. „Súčasné nastavenie zákonníka považujem za dobré a nemenil by som ho. Ako minister sa v prípade schvaľovania nových zmien vo vláde zdržím hlasovania,“ vyjadril sa Malatinský.

Celý spor môže podľa odborníkov dospieť tak ku kompromisu, ako aj k odchodu prvého člena vlády. „A prví môžu byť z vlády odvolaní nestraníci,“ naznačuje politológ Michal Horský výsledok. Podľa neho sa na konflikte okolo zákonníka už teraz odzrkadľujú dva princípy budúceho vládnutia. Prvý vychádza z volebného programu a ideových téz Smeru a druhý z liberálnych ekonomických teórií, ktorých sa drží nestranícky minister. „Premiér medzi nimi bude musieť hľadať kompromisy. Inak nad vládou zloženou zo straníkov aj odborníkov visí otáznik a vo veľmi krátkom čase v nej môžu nastať búrlivé turbulencie,“ zdôrazňuje Horský.

„Obaja páni ministri naozaj predstavujú dva rôzne svety,“ pripúšťa zárodok sporu politológ Tomáš Koziak. Podľa neho Malatinský pre svoje pravicové postoje a aj fakt, že dlhodobo reprezentuje záujmy zamestnávateľov, pôsobí akoby „proti duchu“ sociálnodemokra­tickej vlády. A na druhej strane Richter zase má byť vykonávateľom predvolebného sľubu Smeru zvrátiť obsah kódexu opäť v prospech zamestnancov.

„Som presvedčený, že zákonník sa meniť bude. Nesplnenie sľubu by pravicové strany využili v politickom ťažení proti Smeru,“ tvrdí politológ. No zároveň dodáva, že ak by to nemalo byť „za cenu straty Malatinského“, zmeny zrejme nebudú zásadné, ale skôr kozmetické. „Výsledkom môže byť kompromis, aby bola aj koza celá, aj vlk sýty,“ predpovedá Koziak.

Za kompromisné riešenie sa stavia aj ekonóm Pavol Kárász. Nepredpokladá totiž, že Malatinský by pristúpil na rolu figúrky a uspokojil by sa s tým, že jeho názory kolegovia vo vláde kedykoľvek len tak prehlasujú. „On predsa nie je odkázaný na ministerský plat,“ pripomína. Ani jednofarebná ľavicová vláda však podľa neho nemá šancu uspieť, ak bude len tvrdošijne presadzovať vlastné predstavy o „istotách“ pre ľudí. A keď sa jej nepodarí nezamestnanosť významne znížiť, rýchlo stratí priazeň voličov.

„Bez silnej ekonomiky niet z čoho budovať sociálny štát. V súboji sociálneho a ekonomického aspektu bude preto musieť jeden aj druhý partner ustúpiť,“ hodnotí Kárász. Na stôl podľa neho treba najprv položiť výhody a nevýhody možných zmien v zákonníku, pričom rozhodovať by mal v prvom rade ich dosah na znižovanie nezamestnanosti.

Napríklad požiadavka Smeru, aby sa do kódexu znovu vrátil súbeh výpovednej lehoty a odstupného, by podľa Kárásza vznik nových pracovných miest skôr zbrzdila, keďže firmy by sa obávali zvýšených nákladov. No ustanovenia o práci nadčas zase momentálne umožňujú viac „žmýkať“ zamestnancov na úkor prijímania nových. „Limity navrhovaných opatrení by mala vyhodnotiť dôkladná analýza a po širokej diskusii by sa mohlo dospieť ku konsenzu,“ myslí si.

Viceprezident zamestnávateľského zväzu strojárskeho priemyslu Juraj Borgula vzniknutú situáciu za hrozivú nepovažuje. „V demokracii to tak funguje, že väčšina niekoho prehlasuje,“ poznamenáva na Malatinského adresu. Hoci nesúhlasí s úpravami, aké v zákonníku navrhuje Smer, jeho ďalšej novelizácii sa nebráni. Považuje ju za príležitosť odstrániť z pracovnej normy aj rôzne iné nedostatky a „násilnosti“, o ktorých sa vládna strana zatiaľ nezmieňuje. „Čo je viac na prospech zamestnanca? Prepustiť ho alebo neprijať do práce, pretože je pre firmu drahý, alebo mu radšej trochu znížiť plat?“ pýta sa. V zákonníku by navrhol dať omnoho viac priestoru dohodám, no takým, ktoré by obe strany prijímali dobrovoľne a nie pod nátlakom. „Zákonník je totiž až priam nepodstatný faktor pri zvyšovaní zamestnanosti, podstatne na ňu bude vplývať stav svetovej ekonomiky, najmä vývoj v Indii, Číne či u nás v Európe v Nemecku,“ hodnotí.

Predseda Odborového zväzu KOVO Emil Machyna sa takisto konfliktu medzi ministrami neobáva. „Je to konflikt názorový, nie vecný,“ podčiarkuje. Podľa neho ak chce minister Malatinský naozaj zlepšovať podnikateľské prostredie v krajine, má na to mnoho iných možností, ako blokovať zmeny v zákonníku. „Neviem si predstaviť, že by minister práce za stranu Smer, ktorá má svoj program, išiel proti jej zámerom a zákonník neupravil. Práve idem z Dubnice, ľudia tam už päť mesiacov čakajú na mzdy, aj vďaka platným pracovným pravidlám. Ak toto má byť cieľ, bola by to katastrofa!“ uzatvára odborár.