Časť porazenej pravice chce starých šéfov

V KDH ohlásil opätovnú kandidatúru na post šéfa hnutia zatiaľ len doterajší predseda Ján Figeľ. Ambície stať sa šéfom kresťanských demokratov má aj Daniel Lipšic, no konečné slovo, či sa na júnovom sneme postaví Figeľovi ako protikandidát, nepovedal. „Naši voliči musia mať nádej, že o štyri roky opäť nevyhrá Robert Fico. Poďme tú nádej sformovať,“ hovoril nedávno.

KDH sa roky držalo tém rodiny, ochrany života, spravodlivosti a poriadku. Už menej sa jeho politika spájala s ekonomickou agendou. To sa snažil prelomiť práve Figeľ. Ten po voľbách hovoril o posilnení KDH, lebo oproti voľbám v roku 2010 získalo o necelých 10-tisíc hlasov voličov viac, čo predstavovalo 225-tisíc hlasov. V skutočnosti však nevybočilo z dlhodobého trendu straty voličov.

Najviac ľudí volilo KDH v prvých slobodných voľbách v roku 1990. Vtedy oslovilo takmer 650-tisíc ľudí, čo znamenalo podporu 19,2 percenta. V roku 1994 sa ešte vyplo k zisku 10 percent, čo v absolútnom čísle predstavovalo necelých 290-tisíc voličov. Inak sa stali jeho politickým osudom 8-percentné volebné výsledky.

V prieskumoch verejnej mienky zažívalo renesanciu najmä počas poslednej Mečiarovej vlády v 90. rokoch. Jeho skutočná volebná podpora sa však rozpustila vo volebnom výsledku strany SDK v roku 1998, keď samostatne nekandidovalo.

Figeľ je predsedom hnutia od roku 2009. Zámer zosadiť ho po takom krátkom čase by preto mohol vzbudiť v strane obavy z ďalšieho oslabovania KDH. V posledných voľbách Lipšic šéfa hnutia tesne prekrúžkoval, ale prednostné hlasy nemusia kopírovať podobne vyrovnaný súboj medzi samotnými členmi hnutia.

Podpredseda KDH Pavol Abrhan hovorí, že jediným kandidátom na predsedu je Figeľ a všetko ostatné sú nateraz len špekulácie. Zdržanlivý je aj poslanec Radoslav Procházka. „Nemám na to názor, ktorý by som chcel publikovať,“ vraví.
Abrhan však prízvukuje, že KDH je demokratickou stranou a kandidovať môže každý, kto chce ponúknuť niečo nové. Dodáva, že Lipšic tak môže pôsobiť v KDH rovnako ako doteraz aj v prípade, že by sa Figeľovi postavil a neuspel by. „Je to aj príbeh Jána Figeľa, ktorý kandidoval proti Pavlovi Hrušovskému. Najskôr neuspel a nakoniec sa stal predsedom a kým nebol predsedom, pomáhal KDH,“ zhodnotil Abrhan. Náladu uskutočniť v KDH zmenu nepozoruje. Za dôležité považuje, aby sa KDH pokúsilo ponúknuť víziu pravice pre Slovensko.

Oproti minulým voľbám na rozdiel od KDH stratila strana SaS. Za dva roky prišla o polovicu voličov, ale výmena jej predsedu Richarda Sulíka sa nečaká. Napriek tomu, že sa objavujú aj kritické hlasy, Sulíka zaštiťuje najvyšší počet preferenčných hlasov. Z postu podpredsedu strany však odstúpil bývalý minister práce Jozef Mihál.

Kongres strany je o dva týždne a podpredseda Juraj Miškov nevidí „absolútne žiadny dôvod“ na zmenu predsedu. „Richard Sulík bol zvolený na riadne funkčné obdobie, ktoré mu končí budúci rok, a výmena predsedu na tomto kongrese nie je žiadnou témou,“ tvrdí Miškov.

Sulík pripomína, že sa mu funkčné obdobie šéfa končí na budúci rok. Stanovy predpokladajú možnosť odvolania predsedu dvomi tretinami účastníkov kongresu. Na kongres chodia všetci členovia strany. Teraz je ich okolo 270.

Exposlanec SaS Ľudovít Jurčík si netrúfa povedať, či by mal Sulík zostať šéfom. „Som na vážkach, ale netvrdím, že je nevyhnutné, aby odišiel. Sulík je dobrý odborník v ekonomických otázkach, vidí ďaleko dopredu. Tá jeho mediálna neohrabanosť, tá je všeobecne známa a ja s tým skoro nič neurobím,“ hodnotí Jurčík. Nechce vraj vyslovovať radikálne názory, ale všimol si, že Sulík zásadne mení svoje správanie.

Pokiaľ ide o odstúpenie Mihála, keďže podpredsedovia sa nevolia na sneme, nebude ani jeho témou na najbližšom rokovaní na budúci týždeň. Hovorkyňa SaS Tatiana Tóthová nevedela povedať, či bude opäť kandidovať za podpredsedu Mihál, alebo niekto iný. Podľa Tóthovej záleží na rozhodnutí republikovej rady, ktorá má v právomoci rozhodovať o podpredsedoch.

Je predpoklad, že na kongrese sa bude hovoriť o vnútornom fungovaní SaS. Jurčík je presvedčený, že strana by sa mala viac otvoriť, aby nevznikal dojem, že je uzavretá. Podľa neho záujemcov o členstvo znechucuje situácia, keď zavolajú na pohovor desať ľudí a napokon vyberú len jedného či dvoch. „Možno to vytvára vo verejnosti obraz sekty, čo nie je pravda,“ poznamenal Jurčík.

Sulík upozornil, že takýto systém sám zaviedol a nevidí dôvod ho meniť.

K zmene lídra došlo cez víkend v mimoparlamentnej OKS. Petra Zajaca nahradil Ondrej Dostál.