Až 14 škôl má prísť o titul univerzita

Takúto zmenu chystá nový minister školstva Dušan Čaplovič (Smer), podľa ktorého boli kritériá Akreditačnej komisie doteraz málo prísne. Zaradenie školy do elitného klubu univerzít má pre školu veľký význam. Okrem prestíže a peňazí ide aj o možnosť prideľovať titul inžinier a magister, ktorým odborné vysoké školy nedisponujú.

 Prečítajte si glosu Mariána Repu Zrno a plevy.
Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.

Do elitnej kategórie by sa podľa nového ministra mali zaradiť len tie inštitúcie, ktoré sú uznávané aj z medzinárodného hľadiska a ich výskum je na vysokej úrovni. „Ostatné univerzity môžu byť len vysoké školy, nebudú to univerzity v pravom slova zmysle,“ hovorí Čaplovič. Aj keď o pomenovanie „univerzita“ by podľa súčasného zákona zatiaľ neprišli, tvrdí, že preradenie sa určite odrazí najmä na ich rozpočtoch. „Ich financovanie musíme nastaviť tak, aby kvalitné univerzity, kvalitné študijné odbory a programy sme financovali, a tie odbory a programy, o ktoré nie je záujem na trhu práce, musíme financovať v útlmovom režime,“ vysvetľuje.

Členovia Akreditačnej komisie zámer meniť kritériá vítajú, najprv si však chcú počkať na ich presné znenie. „Očakávam, že sa urobia opatrenia, aby sa menej dbalo na administratívu a viac na kvalitu. Zároveň dúfam, že sa využijú naše doterajšie skúsenosti,“ hovorí podpredseda komisie Jozef Uhrík. Dodal, že so zmenami sa bude musieť Čaplovič poponáhľať. Prípravy na obnovenie udelených akreditácií sa začnú totiž už v najbližších mesiacoch a na budúci rok budú niektoré školy už odovzdávať potrebné materiály. „Veľmi rýchlo musíme povedať, ako budeme pokračovať ďalej. Pokiaľ by sme to nestihli, musíme ísť podľa starých kritérií, keďže nie je možná dvojaká akreditácia,“ vraví Uhrík.

Zužovanie okruhu univerzít je namieste aj podľa predsedu Rady vysokých škôl Viktora Smieška. Ako vraví, pri financovaní univerzít sa dnes vynecháva množstvo údajov, ktoré napovedia viac ako len počet študentov na profesora. „Máme vytvorené databázy publikačnej činnosti, projektovej činnosti či úspešnosti doktorandského štúdia a tak ďalej. Stačilo by ich len zozbierať a správne interpretovať,“ hovorí.

Lucia Kleštincová z Inštitútu hospodárskej politiky upozorňuje, že nestačí len vymyslieť tri nové kategórie škôl. „Musíme si najprv zadefinovať, akú kvalitu výstupu očakávame a čím to budeme posudzovať,“ hovorí s tým, že na Slovensku chýba inštitúcia, ktorá by posudzovala kvalitu škôl aj s prepojením na trh práce. „Dnes nevieme povedať, aké sú potreby trhu práce, pretože žiadna inštitúcia nie je zodpovedná za to, aby analyzovala aktuálnu situáciu či vytvárala prognózy do budúcnosti,“ pokračuje.

Príčinou nevyváženého financovania boli v minulosti podľa ministra aj zle nastavené kritériá, ktorých sa pridržiavala Akreditačná komisia posudzujúca zaradenie škôl do jednotlivých kategórií.

„Ministerstvo plánuje pripraviť úpravu kritérií tak, aby sa odstránili niektoré nejasnosti z predchádzajúcej komplexnej akreditácie a podľa vyjadrení Akreditačnej komisie sa proces zavŕši aj predložením návrhu na zmenu zaradenia niektorých vysokých škôl vláde a následne aj Národnej rade,“ pripúšťa hovorca ministerstva školstva Michal Kaliňák. Ako dodáva, už podľa dnes známych výsledkov komplexných akreditácií mali byť niektoré univerzitné vysoké školy preradené z tejto kategórie, no nestalo sa tak.

O koľko viac by mali dostávať univerzity zaradené k elite, bude podľa Čaploviča záležitosťou rokovaní s predstaviteľmi škôl. „V tejto etape prípravy rozpisu dotácií zo štátneho rozpočtu je podstatné zdôrazniť záujem o ešte väčšie preferovanie kvality na úkor kvantity pri financovaní vysokých škôl,“ dodal jeho hovorca Kaliňák.

Komplexnú akreditáciu spustil ešte exminister školstva Ján Mikolaj (SNS). Aj keď podľa jej prvých výsledkov titul univerzita obhájilo len sedem škôl, zvyšné dostali čas na odstránenie nedostatkov a do elitnej skupiny sa dostala takmer celá pôvodná zostava. Mikolaj dnes tvrdí, že si je vedomý niektorých nedostatkov v pravidlách.

„Niektoré kritériá treba sprísniť, no v princípe si myslím, že sú nastavené dobre,“ hovorí s tým, že v čase ministrovania si nemohol dovoliť, aby sa do kategórie univerzít nedostala žiadna z našich škôl. Zároveň však novému ministrovi vyčíta prílišnú angažovanosť. „V žiadnom prípade by som nehovoril, či ich bude šesť, alebo sedem, pretože to je zasahovanie do systému, čo politik nesmie robiť,“ vraví.

Rovnaký prešľap Čaplovičovi vyčítalo už aj viacero vysokých škôl. Okrem počtu univerzít, ktoré podľa neho patria k špičkovým pracoviskám, totiž menoval aj konkrétne školy. Zahrnul k nim po tri univerzity v Bratislave a Košiciach, ale aj univerzity v Nitre, Zvolene či Trenčíne, s ktorým sa spájalo viacero škandálov ohľadom kupovania titulov. „Som si istý, že sa len pomýlil,“ komentuje Mikolaj zloženie škôl, ktoré chce Čaplovič prizvať k diskusii o chystaných zmenách.

Súkromné školy ministrovi vyčítajú, že ich doteraz vynecháva. „Ďalšie smerovanie vysokého školstva na Slovensku by malo byť výsledkom širšieho dialógu a jeho súčasťou by mali byť aj súkromné vysoké školy na čele s Paneurópskou vysokou školou,“ povedala marketingová a PR manažérka Katarína Hodorová z Paneurópskej vysokej školy.

Čaplovič chce prvé náčrty zmien vo financovaní škôl dostať do programového vyhlásenia. O prioritách vo vysokom školstve sa už bavil aj s prezidentom Slovenskej rektorskej konferencie Liborom Vozárom či rektorom Ekonomickej univerzity v Bratislave Rudolfom Sivákom. „Pán minister naznačil, že by sa v krátkom čase mala pripraviť krátka novela zákona o vysokých školách, ktorá by riešila aktuálne problémy,“ hovorí Vozár s tým, že okrem posunu ku kvalite škôl bude nutné posunúť ich aj viac k potrebám praxe.