Mravnosť nadovšetko pre dnešné deti neplatí

Podľa odborníčok za stúpajúcou kriminalitou mladých ľudí je, že nemajú jasné hranice medzi tým, čo sa smie a čo nie, ale aj to, že rodičia trávia viac času v práci a deťom sa venujú menej. Nefunguje ani systém voľnočasových aktivít.

Mladí si často neuvedomujú, že sa dopúšťajú vecí, ktoré sú trestné, upozorňuje odborníčka na trestné právo z Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied Lucia Kurilovská. Podľa nej je to aj absenciou výchovy v rodinách. „V prvom rade to majú mať vo vedomí v rovine morálky, ktorá chýba. Mladí ľudia a deti nevedia nájsť hranicu, čo sa môže a čo nie, čo by malo byť ,,sväté“ a čoho mieru nesmú prekročiť," vysvetľuje. „Stúpajúca tendencia ukazuje, že situácia začína byť alarmujúca a treba sa tomu začať venovať. Poukazuje sa na to, čo sa stalo, ale už sa nedáva dôraz na záverečnú fázu trestného konania, že za činy sú páchatelia skutočne potrestaní,“ dodáva Kurilovská.

Škola síce výchovu v rodine úplne suplovať nemôže, ale základné hodnoty by žiakom mala vštepovať aj ona. „Spoločnosť je za mladých zodpovedná, musia dostať základ,“ priznáva výchovná poradkyňa Eva Daneková. Ako učiteľka občianskej a etickej výchovy na Gymnáziu M. M. Hodžu v Liptovskom Mikuláši však upozorňuje, že hodín určených na tieto predmety je málo. „Na niektoré témy, napríklad na sexuálnu výchovu reálny priestor nemáme,“ dodáva. Na druhej strane sa stretáva aj s názorom, že občianska výchova je predmetom navyše. Zostáva preto na učiteľovi, či svojpomocne vytvorí priestor pre témy, v ktorých bude apelovať na morálku.

„Deti nemajú pevné morálne zásady, návyky a zručnosti z domu. Nemajú zodpovednosť a nikto ich do ničoho nenúti. Každý rodič chce dieťaťu to najlepšie a neuvedomuje si, že si vlastne pod sebou podpiľuje konár tým, že za dieťa vybaví jeho povinnosti,“ tvrdí Daneková.

Sociologička Zuzana Kusá za pôvodcu problémov považuje nudu. „Potom mladí robia problémy. Mnoho detí nad desať rokov už vôbec nemá organizovaný voľný čas, nenavštevuje krúžky. Nie sú programy pre stredoškolákov. Samozrejme, nie každá rodina môže deťom poskytnúť starostlivosť,“ hovorí Kusá. Sociologické výskumy, z ktorých by sa dalo zistiť, koľko času venujú rodičia deťom, na Slovensku neexistujú.

Financovanie voľnočasových aktivít detí podľa Kusej nie je dobre nastavené, nové centrá niet z čoho zakladať. „Výdavky na túto oblasť sa ťažko presadzujú. Riešiť sa to bude dať vtedy, ak bude prioritou nejakého ministra podporiť voľný čas a dostupnosť aktivít vo voľnom čase,“ myslí si Kusá. Pripomína, že niektoré samosprávy nemajú záujem financovať krúžky detí v oblastiach pre deti, ktoré nepatria k majorite. Veľa detí dochádza do škôl a nemôžu na ne chodiť, lebo sa nedostanú domov kvôli nepravidelnej doprave.