Sviatkov sa nechce nik vzdať

Hoci podľa sociologičky ľudia dnes na podstatu sviatkov zabúdajú a vnímajú ich len cez pracovné voľno, o žiaden z nich by nechcela prísť ani cirkev, ani tí, čo sa hlásia k hodnotám, ako je SNP, 1. máj či Deň víťazstva nad fašizmom.

„Ak vláda chce niečo také urobiť, nech tak spraví sama. Od nás k tomu však podporu nemôže čakať,“ hovorí generálny dozorca evanjelickej cirkvi Pavel Delinga s tým, že priestor na rušenie cirkevných sviatkov evanjelici nevidia. „Veľký piatok by to v žiadnom prípade nemal byť, lebo to je pre evanjelikov najväčší sviatok v roku. Dá sa povedať, že Vianoce sú viac-menej slávnostná záležitosť, no toto je umučenie Krista, a teda rušenie takého sviatku by pre nás bolo neprijateľné,“ pokračuje.

Pridáva sa aj katolícka cirkev, pre ktorú je zas dôležitejšia práve oslava sviatku Sedembolestnej Panny Márie.

O svoje miesto v kalendári sa však boja aj ďalší. Člen predsedníctva Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Ladislav Jača napríklad tvrdí, že rušenie Dňa víťazstva nad fašizmom by bolo veľkým omylom.

„Tieto veci si treba pripomínať, aby sme nezabúdali na obete prvej aj druhej svetovej vojny, aby to bolo memento a aby sa podobné veci už nikdy neopakovali,“ vraví s tým, že ubrať by navrhoval skôr zo sviatkov cirkví.

Slovensko patrí v rámci Európskej únie ku krajinám s najvyšším počtom voľných dní. Okrem piatich štátnych sviatkov máme aj desať ďalších dní, ktoré sú vyhradené ako dni pracovného pokoja. Tie už berú ľudia podľa sociologičky Sylvie Porubänovej ako samozrejmosť, a preto ich rušenie neuvítajú bez ohľadu na to, o ktoré pôjde.

„Je to pomerne významný benefit, ktorý má verejnosť za deň voľna a relaxu, čiže to bude vnímať ako odobratie niečoho, na čo má nárok,“ hovorí. Aj keď na pôvod sviatkov dnes podľa nej už myslí málokto, väčší nesúhlas by pravdepodobne vyvolalo vyškrtnutie Veľkého piatku.

„Tam je tradícia hlbšia a spája sa to aj s Veľkonočným pondelkom, čiže je to už taká samozrejmosť štyroch voľných dní, a to aj so súvislosťami, ktoré sa týkajú spirituality. Je to taký paradox aj v porovnaní so susedným Českom, kde už tradične Veľký piatok nie je sviatkom,“ pokračuje sociologička.

Presné mená sviatkov, ktoré by z kalendára mali vypadnúť, by mali byť známe až po diskusii vlády so sociálnymi partnermi. Predseda poslaneckého klubu SDKÚ Ľudovít Kaník však avizoval, že napriek opačnému zameraniu Smeru aj v tomto volebnom období predloží návrh, aby bol medzi štátne sviatky zaradený 28. október – Deň vzniku Československej republiky, čo by malo byť zároveň poctou Milanovi Rastislavovi Štefánikovi. Zároveň chce, aby sa z Dňa ústavy stal pamätný deň, ktorý by bol pracovný.