Ekonómia bez duše a baču je napoly slepá

Aj takto sa dá vysvetliť na prvý pohľad suchá ekonómia zajatá vzorcami, grafmi a číslami. Stačí príklad, najlepšie jednoduchý a zo života. Nie každý ekonóm je však ochotný prekročiť hranicu nezrozumiteľnej re­či.

Autorom príkladu zo začiatku článku je Ľudo Ódor, člen Bankovej rady NBS. Knihou Ekonómia z nadhľadu dokázal zaujať slovenský trh a prebojoval sa na popredné priečky v predajnosti. Podobnú cestu si teraz zvolil Tomáš Sedláček z pražskej ČSOB s titulom Ekonomie dobra a zla, ktorá sa v Česku stala bestsellerom. Jeho cieľ je rovnaký, dať ekonómii ľudskú tvár a dušu.

Prečo potrebuje ekonómia dušu

Bývalý poradca Václava Havla začína svoju knihu slovami, že ekonómia bola kedysi náukou o starostlivosti o domov. Akoby sa z nej však postupne vytratilo všetko čaro a ušľachtilosť. O domov sa totiž nestaráte dobre, vysvetľuje Sedláček o 250 strán ďalej, pokiaľ vás zaujíma len hospodárstvo. Ekonómia bez náuky o človekovi samom je napoly slepá. Preto je také dôležité pochopiť aj starostlivosť o dušu.

Snahu nasadiť vzorcom a číslam ľudskú tvár badať u ekonómov už dávno. V posledných rokoch sa však počet populárnych ekonomických kníh rozrastá. Plodia ich aj výnimočné udalosti, akou je súčasná hospodárska kríza. "Keby nás ohrozoval meteorit, hovorili by ste s astrofyzikom. Teraz ľudia chcú vedieť, prečo prišla kríza, čo ju spôsobilo a ako sa v nej zorientovať,“ vysvetľuje nárast záujmu o ekonomickú vedu Sedláček.

Zjednodušenie alebo netradičný pohľad na hospodárstvo neznižujú hodnotu ekonómie. "Napríklad nositeľ Nobelovej ceny Gary Becker na otázku, čo je ekonómia, odpovedal, že jej cieľom je porozumieť a znížiť mieru chudoby,“ vysvetľuje ekonóm Slovenskej sporiteľne Juraj Barta. Cieľom nie sú čísla, ale pochopenie každodenného života.

Ekonomická schizofrénia

Peniaze a ekonomika sú na prvý pohľad jednoduché. Ľudia sa s nimi stretávajú každý deň a predstavujú základnú súčasť ich života. Napriek tomu sa ekonómovia v hľadaní odpovedí, prečo zákazník niečo kúpi a niečo nie a prečo občas šetríme a inokedy míňame, dostávajú do schizofrenickej situácie.

"Teoretik musí zabudnúť na skutočný svet a snívať rovnako ako Descartes, inak sa vo svojich modeloch ďaleko nedostane,“ vysvetľuje Sedláček vo svojej knihe. „Keď má však ekonóm hovoriť o praktickeje­konómii, zabúda na modely. V praxi sú mu nanič. Používa logiku, rovnako ako skúsený sedliak,“ dodáva.

Tieto dve časti ekonómie môžu medzi sebou vytvoriť múr, ktorý sa ťažko prekračuje a bráni ľuďom pochopiť každodenné javy. "Sedláčkova kniha nie je ani tak o popularizácii ekonómie ako o rozširovaní hlbších ekonomických myšlienok aj medzi ľuďmi, ktorí nie sú ekonómovia,“ upozorňuje Barta.

Populárny, zrozumiteľný a stále vedecký?

Vysvetľovať ekonomické javy zrozumiteľne je často dôležitejšie ako rovnakým spôsobom hovoriť napríklad o kvantovej fyzike. Dôležitý je spôsob podania. "Nikde nemusí byť hranica, za ktorú sa už nedá zjednodušovať,“ vysvetľuje šéf Ineko Eugen Jurzyca. Jednoduchosť podľa neho nemusí ísť na úkor faktickej správnosti.

Dôležité je, aby boli ekonomické texty užitočné.

Neraz sa však pri vykladaní ekonomických pravidiel laikmi uberá z faktickej správnosti tvrdenia. "Napríklad často atakovaná hypotéza, že finančné trhy sú efektívne, neznamená, že trhy majú vždy pravdu alebo trh vyrieši všetko,“ upozorňuje šéfredaktor magazínu Trend Rado Baťo. "Často sa tu vedú zúrivé ekonomické polemiky, ktoré majú pramálo spoločné s ekonomickou vedou,“ hovorí.

Pritom sa nedá čudovať, že ekonomické témy vyvolávajú ostrú polemiku. Keďže peňazí nikdy nie je dosť na všetky potreby, ľudia sa musia rozhodnúť, čo uprednostnia. Rovnakú voľbu majú pred sebou vlády a rozhodnutie vždy závisí od záujmov. Niekto si kúpi auto, iný pôjde v lete na dovolenku a ďalší minie peniaze na dostihy. A každý môže byť pritom šťastný.

"Publikácia každej knihy, akou sú tie od Tomáša Sedláčka či Ľuda Ódora, znamená minimálne príležitosť na zamyslenie. Pre čitateľov a niekedy aj autorov,“ vysvetľuje význam takýchto kníh Jurzyca. Práve v čase najvážnejšej hospodárskej krízy za desiatky rokov dôvody na úvahy nechýbajú. "Táto kríza totiž nie je len ekonomická či kríza spotreby. Je omnoho hlbšia. Našej dobe chýba primeranosť,“ tvrdí na konci knihy Sedláček.

"Treba si odvyknúť od drogy – spotreby, ako si od nej odvyká závislý človek. O tom, že to nebude ľahké, nie sú žiadne pochybnosti. Žili sme príliš dlho beztrestne na dlh, nielen finančný, ale aj ekonomický.Zne­važovaná bola politická zodpovednosť a k tretiemu svetu sme sa správali až s príliš veľkou dávkou krutého cynizmu. Aj to je náš dlh,“ uzatvára.

Anketa Vítate knihy, ktoré popularizujú ekonómiu? Eugen Jurzyca, riaditeľ inštitútu INEKO
Úspech prvej Ódorovej knihy ma veľmi prekvapil. Mal som pocit, že verejnosť, zjednodušene povedané, nechce čítať od ekonómov nič, čo presahuje novinový stĺpček. Zdá sa, že chce. Každý „veriaci“ ekonóm sa z toho musí tešiť. Väčšinou im (nám) ide o to, aby sa pravidlá, ktorými sa riadi spoločnosť, obohatili o niektoré prvky, ktoré ekonómia považuje za užitočné pre ľudí. Publikácia každej knihy, akou sú tie od Tomáša Sedláčka či Ľuda Ódora, znamená minimálne príležitosť na zamyslenie. Pre čitateľov, niekedy aj autorov.

Rado Baťo, šéfredaktor ekonomického týždenníka Trend
Popularizácia ekonómie v týchto končinách je potrebná ako soľ. Bohužiaľ si myslím, že podobné počiny ako sú obe knihy, prípadne zopár ekonomických blogov, ktoré sa pokúšajú popularizovať modernú ekonómiu, sú veľmi izolované. Na to, koľko absolventov ročne vychrlia slovenské ekonomické školy, je tu veľmi málo ekonómov schopných popularizovať vlastnú disciplínu. Slovensko na svojho Paula Krugmana alebo Tylera Cowena stále čaká. A možno sa ani nedočká.

Juraj Barta, hlavný ekonóm Slovenskej sporiteľne
Nie je to ani tak popularizácia ekonómie ako rozširovanie hlbších ekonomických myšlienok aj medzi ľuďmi, ktorí nie sú ekonómovia. Nemyslím si, že tieto knižky sú primárne určené širokej verejnosti, ale skôr ľuďom, ktorí sa zaoberajú všeobecnejšími otázkami ako pokrývajú suché vedné disciplíny. Knižka Tomáša Sedláčka je skôr návratom k pôvodným prístupom, ktoré vo vede stáročia prevládali a ktoré tá úzka špecializácia postupne vytlačila.

Populárne ekonomické knihy a blogy

Freakonomics
Kniha profesora ekonómie Stevena D. Levitta z Chicagskej univerzity a novinára New York Times Stephena J. Dubnera sa stala svetovým bestsellerom, predali sa viac ako tri milióny jej kópií. Obsahuje súbor Levittových ekonomických článkov, ktoré novinár preložil do reči zrozumiteľnej masám. Rieši na hlavu postavené otázky typu čo je nebezpečnejšie, zbraň alebo plaváreň, alebo prečo zarábajú prostitútky viac ako architekti?

The Undercover Economist
Kniha a rovnomenný stĺpček v denníku Financial Times z pera britského ekonóma a novinára Tima Harforda. Píše o tom, ako sa ekonómovia pozerajú na svet a ako detektív odhaľuje, prečo sú bohatí takí bohatí a chudobní takí chudobní. Podľa Levitta (autora knihy Freakonomics) sa dá čítanie tejto knihy prirovnať k pocitu, keď si človek na oči nasadí röntgenové okuliare. Kniha bola preložená do 30 jazykov a predalo sa vyše milióna jej kópií.

Marginal revolution (blog)
Ekonomický blog, ktorý založili a pravidelne naň prispievajú profesori ekonómie na Univerzite Georgea Masona v severnej Virginii, Tyler Cowen a Alex Tabarrok. Blog aktualizujú každý deň o články, recenzie na zaujímavé knihy či odkazy na ekonomické články a správy s komentármi. Niektoré príspevky Cowen upravil a v roku 2007 vyšli v knižnej podobe s názvom Discover Your Inner Economist (Objav v sebe ekonóma).