Maďari chcú v boji s MMF napodobniť Turkov, analytici v úspech neveria

V skutočnosti sa však skôr môže dostať do pozície ďalších krajín Európskej únie (EÚ), ktoré sa nakoniec museli tlaku MMF a únie prispôsobiť. Uviedla to agentúra Reuters.

Podľa nej Maďarsko nie je ani Malajzia, ani Turecko. Prvá z krajín odmietla požiadavku fondu na otvorenie ekonomiky počas ázijskej krízy v 90. rokoch minulého storočia, druhá v roku 2008. Maďarsko skôr pripomína Lotyšsko alebo Grécko, ktorých vysoký verejný dlh a rozpočtový deficit, ako aj vysoká závislosť od financií zo zahraničných trhov nakoniec prekonali pôvodnú nechuť podriadiť sa tlakom MMF na vyššie úspory a reformy.

Dlh Budapešti dosahuje okolo 80 % hrubého domáceho produktu (HDP) a aj keď je nižší než verejný dlh Grécka alebo Lotyšska, Maďari musia v budúcom roku splatiť asi pätinu z požičaných peňazí. A ak by náhodou chceli komunikovať kvôli prípadnému ďalšiemu úveru iba s EÚ, Brusel bude podľa analytikov spolupracovať s MMF, aby udržal disciplínu aj v iných krajinách s finančnými problémami.

Okrem toho podľa mnohých ekonómov znižovanie daní pre malé podniky a prísľub ukončiť štyri roky uťahovania opaskov povedie iba k vyššiemu deficitu, ktorý zasa zvýši náklady na pôžičky na zahraničných trhoch. Nakoniec sa Maďarsko aj tak bude musieť vrátiť k úspornému kurzu, ktorý žiada MMF.

„Súčasná stratégia (Budapešti), od ktorej vláda očakáva ekonomický rast, v skutočnosti nezvýši príjmy do štátnej pokladnice a v konečnom dôsledku štát o peniaze príde,“ povedal ekonóm v Barclay's Capital.

Trhy zatiaľ vyčkávajú a netrestajú Maďarsko zvýšenými nákladmi na zahraničné pôžičky. Dúfajú, že ostré slová premiéra Viktora Orbána a zástupcov jeho strany Fidesz slúžia iba na získanie si hlasov voličov pred komunálnymi voľbami. Tie sa uskutočnia 3. októbra. Trhy očakávajú, že po ich skončení sa správanie vlády predsa len zmení.

Zatiaľ sa však rétorika maďarskej vlády až veľmi podobá predstaviteľom krajín, ktoré tvrdo odmietli finančnú pomoc MMF s tým, že fond im nebude hovoriť do ich záležitostí.

To bola napríklad stratégia Turecka, ktoré však bolo známe vlastným úsporným programom a dnes plánuje, že do 10 rokov zníži rozpočtový deficit na 1 % HDP z 5,5 % HDP v roku 2009. Aj jeho verejný dlh na úrovni 45,5 % HDP je podstatne nižší než dlh Maďarska.

Malajzia zasa uzatvorila trh, upravila výmenný kurz a zvýšila štátne výdavky štátu na podporu ekonomiky. Rast aj dosiahla, ale ani jej cestou Maďarsko nebude môcť ísť, keďže nemá ropnú spoločnosť, ktorá by sa na príjmoch do štátneho rozpočtu podieľala 50 %, ani taký nízky verejný dlh či vysoké devízové rezervy.

Podľa EÚ každá z krajín, ktoré sa nakoniec rozhodli pre úsporné kroky (únia menovala Lotyšsko, Rumunsko, Grécko a z nečlenských krajín Srbsko a Ukrajinu), najskôr hľadala iné riešenia než uťahovanie opaskov. No potom, čo postupne prichádzali o možnosť požičiavať si na zahraničných trhoch, im nič iné aj tak nezostalo, informovala agentúra Reuters.