Miklošov balíček zaberá viac, ako sa čakalo

Marcela Šimková | 03.04.2011 15:00
Ivan Mikloš Foto:
Minister financií Ivan Mikloš
Januárový ozdravný balíček, ktorým sa na Slovensku zvýšili dane a zoškrtali výdavky štátu, pláta dlhy rýchlejšie, ako sa čakalo.

Výdavky štátu za prvé tri mesiace prevýšili príjmy o 655 miliónov eur. Pomerná časť naplánovaného schodku na prvý štvrťrok je však 950 miliónov. Štát tak zatiaľ míňa menej, ako plánoval. Ministerstvo financií je však opatrné a voľné peniaze priznať nechce.

„Ministerstvo financií musí byť vo svojich odhadoch konzervatívne. V minulých rokoch sme mohli jasne vidieť, kam to vedie, keď sa očakávania nastavia príliš optimisticky,“ povedal Martin Jaroš, hovorca ministerstva. Podľa neho sa všetko zatiaľ vyvíja v súlade s očakávaniami.

Za prvé tri mesiace roka tak štát vyzbieral 2,75 miliardy eur a minul 3,4 miliardy eur. Za celý tento rok by však mal byť rozdiel medzi príjmami a výdavkami 3,8 miliardy eur. Ak by sa teda hospodárenie štátu vyvíjalo po zvyšok roka podobne ako v prvom štvrťroku, rozdiel by bol 2,6 miliardy.

Zdržanlivosť ministerstva môže plynúť najmä z možných vyšších výdavkov. Pre odloženie ozdravovania železničných spoločností bude do nich musieť štát naliať ďalšie milióny navyše, väčšie výdavky si zrejme vyžiadajú aj dlhy zdravotníckych zariadení. Tie by sa síce do konca roka mali pretransformovať na akciové spoločnosti, dovtedy však treba vyrovnať ich podlžnosti voči Sociálnej poisťovni. Nedoplatky štátnych nemocníc počas mesiaca stúpli o tri milióny na súčasných 34 miliónov eur. Otázne tiež zostávajú vyššie výdavky pre verejnoprávny rozhlas a televíziu.

Práve pre nestálosť výdavkov štátu sú vo vyjadreniach o predbežnom plnení rozpočtu zdržanliví aj odborníci. „Tvorba deficitu nie je v priebehu roka rozdelená rovnomerne, každoročne sa najväčšia časť deficitu tvorí až v posledných mesiacoch roka. Na oslavy je teda rozhodne príliš skoro,“ konštatoval Eduard Hagara, analytik ING Bank.

Dôležité je podľa analytikov dosiahnuť aspoň plánované zníženie deficitu z takmer ôsmich pod päť percent výkonu ekonomiky. „Zvlášť vo svetle aktuálneho diania na európskom dlhopisovom trhu musí byť prvoradou prioritou hospodárskej politiky splnenie na tento rok plánovaného cieľa znížiť deficit verejných financií na 4,9 percenta HDP,“ vysvetlil Vladimír Vaňo, analytik Volksbank.

Do akej miery sa rozpočet bude napĺňať, závisí podľa neho aj od vývoja daňových príjmov. V prvom štvrťroku sa napríklad vyzbieralo na spotrebných daniach 442 miliónov, čo je pätina z celkovo naplánovaných príjmov.

„Môže ísť čiastočne o efekt predzásobenia sa pred dvíhaním spotrebnej dane z tabaku koncom vlaňajška. V každom prípade sú však nepriame dane najdôležitejšie príjmy a priamo závisia od sily domáceho dopytu,“ spresnil Vaňo.

Približne pätinu z celoročného plánu štát zatiaľ vyzbieral aj na dani z pridanej hodnoty. Začiatkom roka však príjmy znížili najmä odpočty DPH podnikateľov, ktorí si daň za október a november mohli odpísať v skrátenej 30-dňovej lehote.

Napriek tomu sa oproti vlaňajšku vyzbieralo na DPH takmer 47 miliónov, čo je približne štvrtina z plánovaného celoročného vyššieho výnosu po dvíhaní dane z 19 na 20 percent.

K dosiahnutiu lepšieho hospodárenia prispeli aj úspory štátu, keď základné výdavky na chod štátu poklesli o 6,2 percenta. „Keď sa vezme do úvahy aj rast cien, možno povedať, že reálne chod štátu zlacnel približne o desatinu,“ tvrdí Jaroš. Podľa neho sa tak prejavili úsporné opatrenia vlády, ako aj prehodnocovanie nevýhodných kontraktov.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ