Pri nezamestnanosti sa KDH obracia na ľavicu

Lenka Buchláková | 04.03.2012 20:00, aktualizované: 
práca, zamestnanie Foto:
Ilustračné foto
Kresťanskí demokrati hľadajú podporu predvolebného programu v ľavicovom Smere. S dosluhujúcimi koaličnými partnermi sa nezhodujú v otázke boja proti vysokej nezamestnanosti slovenských absolventov.

Bez práce je momentálne viac ako 30-tisíc mladých ľudí do 25 rokov, čo predstavuje 8,6 percenta z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie.

KDH to chce riešiť odvodovými prázdninami pre absolventov od jedného do troch rokov podľa výšky nezamestnanosti v okrese. „Snažíme sa konfrontovať naše požiadavky s predstaviteľmi Smeru. Chceme, aby sa naše riešenia nezamestnanosti stali súčasťou budúceho vládneho programu,“ povedal ekonomický expert KDH Miloš Moravčík.

Podľa tieňového ministra školstva Dušana Čaploviča (Smer) je návrh Kresťanských demokratov jedným z riešení súčasnej situácie na trhu práce. „Určite by to absolventom pomohlo. Musíme to však ešte prediskutovať na odbornej úrovni,“ spresňuje Čaplovič.

Pravicové strany považujú tento krok za nesystémové riešenie. „Daňové prázdniny sú zase len určitou formou dotácie zo strany štátu, ktorú by sme si v neľahkých ekonomických časoch mali lepšie zvážiť. Je to podobné ako daňové prázdniny pre zahraničných investorov. Dáme im teda prázdniny a oni si po čase budú pýtať ďalšie,“ konštatuje poslanec Ondrej Matej (SDKÚ). Podľa poslanca Jozefa Kollára (SaS) ide o socialistické odpúšťanie odvodov. „Predstavuje to výpadok na strane príjmov, ktorý si štát v čase konsolidácie verejných financií nemôže dovoliť. Cez odvody a dane skrátka nie je dobré robiť sociálnu politiku, pretože by mala byť spravodlivá voči všetkým ľuďom. Výpadky odvodov budeme musieť nakoniec zaplatiť my všetci,“ hovorí František Palko z Inštitútu hospodárskej politiky.

Podľa riaditeľa inštitútu zamestnanosti Ineko Petra Goliaša by toto opatrenie nemuselo priniesť požadované výsledky. „Problémom je aj fakt, že firmy môžu skĺznuť k tomu, že budú prijímať a prepúšťať stále nových absolventov práve kvôli pridelenej dotácii,“ tvrdí Goliaš.

SaS navrhuje v boji s nezamestnanosťou zrušenie sadzby minimálnych mzdových nárokov ako prvý krok k zrušeniu minimálnej mzdy. Nahradiť ju majú dobrovoľné dohody. SDKÚ chce vytvoriť medzitrh práce. „Napríklad absolvent by vo firme poberal nižšiu ako minimálnu mzdu, no zároveň by poberal časť sociálnych dávok. Štát to bude stáť rovnako, ale tí ľudia budú mať prax a naberú pracovné návyky,“ tvrdí Matej.

Podľa Martina Hoštáka z Republikovej únie zamestnávateľov sa takto zvýhodnia nízkopríjmové skupiny ľudí a absolventi, čo bude pre štát výhodné len z krátkodobého hľadiska. „Štát musí pokračovať v zjednodušovaní pracovnoprávnej legislatívy a znižovaní administratívnej záťaže firiem,“ povedal.

Prvoradou úlohou novej vlády v otázke zamestnanosti mladých by podľa Hoštáka mala byť podpora odborného školstva. „Určite to chceme presadiť. Som za to, aby sme zabezpečovali také študijné programy a školy, ktoré vychovávajú potenciálnych budúcich zamestnaných. Nemôžeme ísť cestou zriaďovania súkromných škôl, ktoré majú síce veľmi atraktívne odbory pre mladých, no neumožňujú im uplatniť sa na trhu práce. Tu vidím zásadnú chybu systému,“ hovorí Čaplovič.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ