Američania nakúpili slovenské dlhopisy

V čase dlhovej krízy v eurozóne krajina hľadá cesty, ako si požičať lacnejšie. Len na úrokoch z úverov štátu platil vlani nepriamo každý Slovák 290 eur, čo sa prejavuje napríklad na výške daní.

„Sme spokojní s tým, ako to prebiehalo, obzvlášť ak zoberieme do úvahy, že situácia na trhu sa v predchádzajúcich dňoch mierne zhoršila,“ reagoval na výsledky americkej emisie šéf Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) Daniel Bytčánek. Podľa ministra financií Petra Kažimíra je umiestnenie dlhopisov v USA pre krajinu, ako je Slovensko, veľký úspech aj vzhľadom na to, že na tento trh vstupovala historicky prvýkrát.

Slovensko tak pokračuje v rýchlom zásobení sa peniazmi, keďže trhy znepokojuje situácia španielskych bánk aj grécka politická kríza po voľbách. Navyše riziková prirážka pre investorov za to, že uprednostnia slovenské dlhopisy pred najbezpečnejšími nemeckými, je teraz oveľa nižšia ako v decembri – 244,7 oproti 405 bázickým bodom.

Od začiatku roka si štát požičal už vyše 6,7 miliardy eur z plánovaných 7,5 miliardy na celý rok. „Zvyšok hodláme realizovať na domácom trhu,“ povedal Kažimír.

„Slovensko sa takto snaží rozšíriť si okruh potenciálnych investorov. Veľké americké fondy, ktoré investujú do dlhopisov, nechcú byť príliš vystavené kurzovému riziku, a tak sú nútené investovať len do dlhopisov denominovaných v amerických dolároch. A práve na tieto subjekty možno touto emisiou zacieliť,“ vysvetlil krok ARDAL–u analytik Martin Prokop z Next Finance.

Mimo eurozóny si Slovensko požičalo už vo februári, keď českí investori nakúpili trojročné dlhopisy za 12,5 miliardy českých korún (500 miliónov eur). V marci potom získalo na švajčiarskom trhu 425 miliónov frankov (350 miliónov eur) na šesť až desať rokov. V oboch prípadoch vyšli pôžičky lacnejšie ako predtým v eurách.

Požičiavanie si v cudzích menách však nie je bez rizika. „Dá sa predpokladať, že euro bude v dlhšom období oslabovať oproti českej korune aj americkému doláru. Zvyšovalo by to dlh Slovenska vyjadrený v eurách. Nutné sú tak zaisťovacie operácie, ktoré však nie sú zadarmo a celú transakciu predražujú,“ vysvetlil Prokop.

Bytčánek ďalšie emisie v cudzích menách tento rok nepredpokladá. „Možno ponúkneme eurové dlhopisy neskôr na jeseň, podľa podmienok na trhoch, ale nie je to nevyhnutné a bez problémov sa do konca roka zaobídeme aj bez nich,“ dodal šéf ARDAL–u.