Černobyľská hrôza straší dodnes

„Sú to spomienky na tisíce hrdinov, ktorí bojovali s niečím, čo nikdy predtým nezažili. V prvé dni si väčšina myslela, že ide iba o požiar. O hrozbe rádioaktivity si vtedy šepkali najzasvätenejší,“ povedal svojho času v rozhovore pre Pravdu Viktor Nikiťuk, ktorý bol medzi prvými v zamorenej zóne. Jeho niekoľkočlenná skupina tam bola iba štyri dni, ale okrem neho už nik nežije.

Keď 26. apríla 1986 vypukol požiar na štvrtom reaktore Černobyľskej atómovej elektrárne, dovtedy pokojné mestečká objala neviditeľná smrť. Navyše, rádioaktívny mrak stačil za niekoľko dní obletieť dvakrát našu planétu. So všetkými dodnes zjavnými následkami. Zasiahnutých bolo viac ako 145-tisíc štvorcových kilometrov Ukrajiny, Bieloruska a Ruska. Černobyľská tragédia sa priamo dotkla 5 miliónov ľudí. Zamorených bolo okolo 5-tisíc ukrajinských, bieloruských a ruských obcí. Bezprecedentné ožiarenie obyvateľstva zasiahlo aj obyvateľov Švédska, Nórska, Poľska či Veľkej Británie.

Aspoň, že žijem. Práve sa chystám na každoročné stretnutie členov organizácie černobyľcov. Tých, čo prežili, bude opäť menej," načrtne tvrdú realitu Viktor Nikiťuk. Vraj sú na vymretie. Rovnako ako veteráni z druhej svetovej vojny. „Akurát, že sme oveľa mladší a umierame skôr,“ dodáva.

Na prvé hodiny černobyľskej tragédie si pamätá aj Vasiľ Uhryn (68) z Užhorodu, vedúci rádiológie a jadrovej bezpečnosti na tamojšej univerzite. „Naše citlivé prístroje zaznamenali zmenu okamžite. Podľa hodnôt, ktoré ukazovali, sme ihneď vedeli, že nejde o jadrový výbuch či iné podobné svinstvo, ale že sa niečo stalo v jednej z našich atómových elektrární.“

Deťjatky, Černobyľ, Pripjať, Slavutyč. Žijúce pamätníky stále „mŕtvej“ oblasti. Dnes v nej stretnete len tých, ktorí tam pracujú. Výnimkou sú iba zvedaví novinári a televízne štáby z celého sveta. „To je všetko v súvislosti s výročím tragédie. Keby sa o nás tak zaujímali aj inokedy,“ nedokáže v sebe potlačiť trpkosť Mikola Petrenko, vodič z povolania, ktorý pozná zamorenú oblasť ako svoju dlaň.

V súčasnosti je prísne strážená zamorená oblasť akousi prírodnou rezerváciou. Je tu veľa zvierat, vtákov, rýb, lesných plodov. Do havárie v Černobyle všetci tvrdili, že to bolo ideálne miesto na oddych. V súčasnosti je to oficiálne nemožné. Aj teraz sú však záujemcovia stráviť tu oddych. Žiaľ, zóna je veľká a strážna služba tomu nedokáže zabrániť. A tak mnohí rybárčia, zbierajú huby a poľujú. Pritom odborníci aj dnes pripúšťajú, že zamorené časti pôdy sa dostávajú aj za hranice stráženej oblasti.

Výsledky kontroly dokazujú, že v tomto smere sú pre ľudí najnebezpečnejšie huby. Rastú totiž vo vrchnej dvadsaťcentime­trovej vrstve. Všetko, čo sa v nej nachádza, je najviac kontaminované. Teda aj tráva, ktorú spásava lesná zver. A tak aj po dvadsiatich štyroch rokoch na každom kroku číha v tomto smere nebezpečenstvo.