Zlosť vzbĺkla, grécka dráma má už mŕtvych. Udusili sa v horiacej banke
„V horiacej budove sme našli troch mŕtvych ľudí,“ oznámila požiarna služba. Pred plameňmi sa podarilo ujsť asi dvadsiatim ľuďom, štyroch z nich, celých čiernych od sadzí, vyviedli hasiči.
K požiaru došlo o 14.03 po tom, čo demonštranti rozbili okná a do budovy nahádzali Molotovove koktaily, informovali grécke médiá. Šiesti pracovníci banky sa zachránili útekom na balkón. Troch odtiaľ evakuovali záchranári, traja vyskočili na ulicu a s ťažkými zraneniami končatín ich previezli do nemocnice.
//Z banky sa valil hustý dym://
Muž a dve ženy však ujsť nedokázali a udusili sa v hustom dyme. Jednu z nich našli požiarnici mŕtvu tesne pri okne, cez ktoré sa zrejme snažila uniknúť. Údajne bola v štvrtom mesiaci tehotenstva. Druhá žena posledný krát vydýchla vedľa stola na 2. poschodí a muž sa zadusil na schodoch medzi prvým a druhým poschodím. Celá tragédia trvala iba šesť minút.
Dav chcel vtrhnúť do parlamentu
Grécky predseda vlády George Papandreou na pôde parlamentu ostro odsúdil násilnosti, ktoré v krajine prepukli. Smrť troch ľudí nazval brutálnou vraždou a sľúbil, že vinníci budú vypátraní a potrestaní. „Nastal čas pre zodpovednosť. Ďalšie násilie znamená ďalšie obete,“ vyhlásil s tým, že každý má právo na protest, nikto však nemá právo zabíjať nevinných ľudí.
Banka, na ktorú útočníci hodili zápalné fľaše, kompletne vyhorela. Výtržníci podpálili aj ďalšie dve budovy, niekoľko novinových stánkov, áut a desiatky kontajnerov s odpadkami. Železnými tyčami rozbíjali výklady. Demonštranti sa pokúšali prebiť aj do parlamentu, kde sa vláda vo štvrtok chystá presadiť balíček drastických úsporných opatrení. Uťahovanie opaskov je podmienkou Európskej únie na poskytnutie pôžičky, ktorá má Grécko uchrániť pred štátnym bankrotom.
Grécky prezident Karolos Papulias v reakcii na tragédiu v banke vyhlásil, že je otrasený. „Naša krajina sa dostala na pokraj priepasti. Je zodpovednosťou každého z nás, aby sme neurobili krok do prázdna. A zodpovednosť sa prejavuje v činoch, nie v slovách. Dejiny nás budú súdiť všetkých. Prísne a bez poľahčujúcich okolností,“ vyhlásil podľa internetovej stránky týždenníka To Vima.
Násilnosti sú najhoršie od vlaňajšieho októbra, keď socialistická vláda prišla k moci. V Aténach vyšlo do ulíc podľa odhadov vyše 40-tisíc ľudí.
Niekoľko stoviek radikálov zaútočilo na policajtov chrániacich parlament Molotovovými kokteilmi, dlažobnými kockami a fľašami. Zásahové jednotky ich vytlačili ochromujúcimi granátmi a slzotvorným plynom. Demonštranti pri pouličných zrážkach skandovali „Podpáľme parlament“ a „Vrahovia“.
Grécko ochromil v stredu už tretí tohtoročný generálny štrajk. K utorňajším protestom štátnych zamestnancov sa pridali aj odborári zo súkromného sektoru. Od polnoci v Grécku nevzlietlo ani jedno lietadlo, odborári prerušili námornú aj železničnú dopravu. Metro, autobusy a električky jazdia len obmedzene, v čase a na linkách, ktorými prúdili demonštranti do centra Atén.
Neučí sa v školách, v nemocniciach slúži len pohotovosť. Nevyšli noviny, k štrajku sa pripojili aj televízni a rozhlasoví žurnalisti. Zavretá je Akropola i ďalšie archeologické pamiatky a múzeá. Časť bánk, obchodov a veľkých podnikov súkromného sektoru však pracuje ďalej.
Premiér Jorgos Papandreu predložil do parlamentu návrh zákonov, pomocou ktorých by Grécko malo v nasledujúcich troch rokoch znížiť rozpočtový deficit o 30 miliárd eur. Taká je totiž podmienka krajín eurozóny a Medzinárodného menového fondu na poskytnutie pôžičky vo výške 110 miliárd eur.
Tvrdé úsporné opatrenia majú obmedzením príjmov a zvýšením spotrebnej dane zasiahnuť každého občana. Odbory však tvrdia, že ide o surové a nespravodlivé kroky. „Vláda môže financie získať inak, než aby brala peniaze tým, ktorí ich majú najmenej,“ vyhlásil jeden z odborárskych predákov Spyros Papaspyros.
Môžeme Atény vypáliť do tla, ale to nebude riešenie
„Tieto opatrenia sú príšerné,“ povedala Maria Tzivarová, 54-ročná aténska predavačka. „Bojím sa, že ma vyhodia z práce, alebo mi znížia mzdu,“ dodala. Odysseas Russos, zlatník z Plaky, štvrti pod Akropolou, sa obáva, že svoj obchodík bude musieť zavrieť, lebo neutiahne vyššie dane a navyše ľudia prestanú kupovať šperky. Uvedomuje si, že štát šetriť musí, rozčuľuje ho však nespravodlivo rozložené bremeno. Násilné protesty však podľa neho nemajú význam. „Ťažko s tým niečo môžeme urobiť,“ povedal pre BBC. „Môžeme Atény vypáliť do tla, ale to nebude riešenie,“ dodal.
„Ľudia sú nahnevaní a mnohí mimo Atén si neuvedomujú, čo sa deje,“ usudzuje sedemdesiatosemročný bývalý štátny zamestnanec Spyros Antonopulos. „Až dostanú svoj budúci dôchodok, pôjdu do Atén aj s deťmi a vnúčatami protestovať. Je to skrátka tak. Nebudem si môcť na seba nič kúpiť a budem si musieť prešívat nohavice … Budem ich nosiť rubom nahor, ak budem musieť,“ dodal.
„Grécki občania majú priniesť obete, no bohatí neplatia nič,“ vyhlásil zase šéf odborov GSEE Giannis Panagopoulos.
Bez ohľadu na štrajk o vládnom pláne v stredu rokovalo v parlamente a vo štvrtok sa o ňom má hlasovať. Socialisti premiéra Jorgos Papandrea majú v parlamente pohodlnú väčšinu, 160 z 300 kresiel. Na schválenie plánu im stačí 151 hlasov, a preto sa očakáva, že bude odhlasovaný.