Slovensko na summite eurozóny nezablokuje pomoc Grécku
Foto: ČTK
S podporou pre Atény v nedeľu súhlasili zástupcovia Európskej menovej únie, ktorej členom je od minulého roka aj Slovensko. Celkovo štáty eurozóny a Medzinárodný menový fond poskytnú Grécku 110 miliárd eur.
„Slovensko nemá žiadny záujem brániť ostatným členským štátom, aby poskytli bilaterálne pôžičky,“ vyhlásil Fico. Zmluvu o pôžičke už podľa neho podpísalo 14 členov eurozóny a čaká sa len na Slovensko.
Premiér v predchádzajúcich dňoch podmieňoval poskytnutie finančnej pomoci Grécku prijatím razantných úsporných opatrení v gréckom parlamente. Ten vo štvrtok schválil plán úspor, ktorý má krajinu zachrániť pred bankrotom.
Fico zdôraznil, že ratifikačný proces a schvaľovanie pôžičky Aténam ovplyvnia ďalšie opatrenia, ktoré prijme grécky parlament v najbližších týždňoch. „Bez týchto opatrení pravdepodobne bude mať Národná rada s týmto problém,“ upozornil premiér. S pôžičkou Grécku musí po schválení v pléne súhlasiť ešte prezident. Podobným schvaľovacím mechanizmom ako Slovensko musí podľa Fica prejsť pôžička v ďalších piatich až siedmich krajinách eurozóny.
Radičová: Pomoc Grékom popiera základné princípy solidarity
Líderka najsilnejšej opozičnej strany SDKÚ Iveta Radičová vyhlásila, že jej strana nechce, aby Slovensko blokovalo pomoc eurozóny Aténam. Naďalej však zastáva názor, že Slováci by peniaze Grékom poskytnúť nemali.
„Najchudobnejšia krajina eurozóny aby prispievala tým bohatším, to je naozaj popretie základných princípov solidarity,“ poznamenala Radičová. Ficovi vytkla, že si pozíciu Slovenska, ktorú chce dnes prezentovať v Bruseli, nenechal schváliť v parlamente.
Prezident Slovenskej bankovej asociácie (SBA) Igor Vida si myslí, že navrhovaná schéma pomoci nie je najlepším riešením gréckeho problému. „Myslíme si, že toto riešenie je viacmenej odkladanie ďalších problémov, že to môže spôsobovať morálny hazard iných krajín,“ vyhlásil. Šéf SBA by uprednostnil skôr riadený bankrot Grécka. „Európska centrálna banka jednoznačne povedala, že toto je zo všetkých riešení najvýhodnejšie z pohľadu potenciálnych nákladov,“ oponoval minister financií Ján Počiatek (Smer).
Zástupcovia krajín eurozóny by podľa Fica mali na piatkovej schôdzke hovoriť aj o tom, ako do budúcnosti predísť podobným ťažkostiam, do akých sa dostalo Grécko. „Je potrebné posilniť rozpočtový dozor v Európe,“ myslí si premiér. Podľa Počiatka by malo byť rozhodovanie o nastavení fiškálnej politiky v únii viac centralizované, podobne, ako to je v prípade menovej politiky. „Musí sa vybaviť eurozóna mechanizmami na jednak vylúčenie člena z eurozóny, alebo jeho výstup,“ doplnil minister.