Maďari denne nežijú Trianonom, hovorí historik

Gregor Martin Papucsek, spolupracovník Pravdy | 05.06.2010 20:24
Trianon pamätník Foto:
Odhaľovanie pamätníka Trianonskej mierovej zmluvy sa v Komárne zaobišlo bez konfliktov. Niektorí ľudia ho s dojatím bozkávali.
O Trianone treba rozprávať, nazdáva sa maďarský historik Ignác Romsics. "Otázka znie, akým spôsobom," hovorí pre Pravdu najrenomovanejší maďarský odborník na Trianonskú mierovú dohodu, ktorý pôsobí ako profesor Vysokej školy Károlya Eszterháziho v Egri. Rozhovor poskytol na konferencii historikov, ktorá sa konala v Budapešti.

Prečo sa politici neopýtajú historikov, ako o Trianone hovoriť?
Keby som chcel byť vtipný, poviem, že oni to vedia lepšie. Politici všetko vedia lepšie ako historici, vyplýva to z ich povolania. Mimochodom, zaujímavou otázkou je, prečo neboli na tejto konferencii. V Maďarsku je Trianon dôležitou udalosťou 20. storočia, o ktorej z času na čas hovoríme. Tak ako o bitke pri Moháči, o revolúcii v roku 1848 alebo holokauste. Je to historická udalosť, o ktorej nejakým spôsobom hovoriť treba. Otázkou je ako.

Myslíte si, že bežní Maďari Trianon stále riešia?
Kdeže. Na dennej úrovni to Maďarov nezaujíma. Z čoho usudzujete? Zo spravodajstva v televízii? Na jeseň 2006, keď v Budapešti niekoľko tisíc ľudí robilo hurhaj, som bol v zahraničí. Tam si mysleli, že v Maďarsku je revolúcia. Nevedeli, že ľudia normálne chodili do práce. To, čo vidíte v televízii, je klamlivé.

Myslíte si, že by susedia Maďarska mali byť v otázke Trianonu empatickejší?
To je veľmi dôležitá otázka. Domnievam sa, že áno. Ja preciťujem bolesť Slovákov aj Rumunov, v súvislosti s maďarskou národnostnou politikou v 19. storočí. Maďarská národnostná politika bola nedôstojná. Lenže z opačnej strany necítim podobný postoj.

Raz som obedoval s rumunskou veľvyslankyňou, ktorá mi povedala, že Maďari večne hovoria o Sedmohradsku. Hovorím jej, že Rumuni zasa neustále hovoria o Besarábii. Odvetila, že to je úplne iné. Takže o Besarábii sa dá hovoriť, ale o Sedmohradsku nie… Ja som už starý a nemyslím si, že za môjho života v tomto nastane nejaký veľký prielom. Je to ako trvalá choroba, budeme s ňou žiť. Dúfajme, že dobré lieky nám pomôžu, aby sa náš stav aspoň nezhoršoval.