Rusko čaká od USA vysvetlenie k prípadu údajných ruských špiónov

Minister v zmienke o načasovaní narážal na to, že krátko pred zatknutím agentov bol vo Washingtone ruský prezident Dmitrij Medvedev. S prezidentom Barackom Obamom sa síce zhodli na mnohom, ale konštatovali tiež trvajúce rozpory, napríklad v otázke Gruzínska. Hovorca premiéra Vladimira Putina odmietol záležitosť sa špiónmi komentovať a nepredpokladá ani, že o nej bude Putin hovoriť pri stretnutí s bývalým americkým prezidentom Billom Clintonom.

Ruské ministerstvo zahraničia uviedlo, že správu o zatknutí študuje a nachádza v nej vzájomne si odporujúce skutočnosti. Zahraničná rozviedka (SVR), ktorá údajne agentov vycvičila, oznámila, že informáciu komentovať nebude. USA v pondelok oznámili odhalenie jedenásťčlennej skupiny údajných ruských agentov. Desať z nich bolo zatknutých, jeden je stále na slobode. V prípade usvedčenia im za špionáž hrozí päť rokov a za pranie špinavých peňazí 20 rokov väzenia.

Ruská štátna televízia síce informáciami o tejto kauze začala svoju spravodajskú reláciu, ale bez reakcie ruských predstaviteľov. Skupina dostala podľa zdrojov z USA úlohu infiltrovať sa do politických kruhov v Spojených štátoch a získať informácie o zbraniach, diplomatickej stratégii a politickom vývoji. Nakoľko sa jej to podarilo, zatiaľ nie je jasné.

V skupine boli štyri partnerské páry, ktoré žili na predmestiach New Yorku, Washingtone a Bostone. Všetci pracovali v civilných zamestnaniach bez viditeľných kontaktov so zahraničnými vládami. Jedna zo žien, narodená v Peru, pôsobila ako redaktorka vplyvného denníka El Diario / La Prensa vychádzajúceho španielsky. Prispievala do neho komentármi znejúcimi kriticky voči americkej vláde.

Väčšina z desiatich osôb je podľa všetkého ruskej národnosti. Zatknutí tvrdia, že sú Američania, Kanaďania či Peruánci. Podľa úradov citovaných agentúrou Reuters sa však pravdepodobne väčšinou jedná o Rusov. Skupina, ktorá dostala prezývku Ilegáli, bola obvinená, že na pokyn ruských tajných služieb prenikla pod falošnými totožnosťami do Spojených štátov, kde sa v hlbokom utajení snažila získavať informácie, predovšetkým z politických kruhov, uviedlo americké ministerstvo spravodlivosti.

Špekuluje sa o možnosti diplomatickej dohry aféry. Vážna diplomatická kríza medzi Ruskom a USA sa datuje do marca 2001. Americké ministerstvo zahraničia vtedy vyhostilo šesť ruských diplomatov z USA a ďalším 45 nariadilo opustiť územie. Bola to odveta za zneužitie amerického agenta pre špionáž v prospech Ruska. Moskva vypovedala štyroch amerických diplomatov a nariadila ďalším 46 americkým diplomatom opustiť Rusko do 1. júla. Bol to najmasovejšie vyhostenie od roku 1986, kedy vtedajší prezident USA Ronald Reagan odvolal vyše 50 agentov KGB.