Haag požehnal nezávislosti Kosova, slovenský sudca Tomka bol proti
Predseda súdu, Japonec Hisaši Owada, v rozsudku uviedol, že medzinárodné právo „neobsahuje žiaden zákaz vyhlásenia nezávislosti“. Za takýto záver hlasovalo desať sudcov, štyria boli proti. Medzi tých, čo boli proti, sa zaradil aj slovenský sudca Peter Tomka. Ten je sudcom Medzinárodného súdneho dvora od roku 2003.
Podľa haagskeho súdneho dvora deklarácia o nezávislosti Kosova neporušila medzinárodné právo, pretože medzinárodné právo neobsahuje zákaz takýchto deklarácií. Za takýto záver hlasovalo desať sudcov, ďalší traja spolu s Tomkom boli proti.
DISKUSIA: Malo by Slovensko po verdikte z Haagu uznať Kosovo?
V súdnej sieni bol počas vyhlasovania rozsudku prítomný srbský minister zahraničných vecí Vuk Jeremič a kosovskú delegáciu viedol šéf diplomacie Skender Hyseni. Predpokladá sa, že tento verdikt povedie k ďalšiemu uznávaniu nezávislosti Kosova a priblíži Prištinu k možnosti vstupu do OSN.
Rada sudcov vyjadrila stanovisko na požiadavku Valného zhromaždenia OSN, ktoré v októbri 2008 podporilo požiadavku Srbska o prešetrení legálnosti kosovskej nezávislosti. Kosovo vyhlásilo nezávislosť od Srbska vo februári 2008 po zlyhaní rokovaní o budúcom štatúte územia. Belehrad s podporou Ruska trvá na tom, že odtrhnutie provincie bolo v rozpore s medzinárodným právom, predovšetkým s Rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 1244.
Rozhodnutie súdu nie je právne záväzné, bude mať však veľký politický význam. Kosovo zatiaľ uznalo 69 krajín sveta, vrátane 22 z 27 členských štátov EÚ. Doposiaľ tak neurobili Cyprus, Grécko, Rumunsko, Slovensko a Španielsko.
Slovenský minister obrany Ľubomír Galko po vynesení rozsudku haagskeho súdu vyhlásil, že Slovenská repulika svoj postoj nemení a naďalej odmieta jednostranné vyhlásenie nezávislosti Kosova. (čítajte VIAC)
USA verdik súdu privítali
Biely dom oznámil, že americký viceprezident Joe Biden pred začiatkom zasadnutiu súdu a pred vynesením rozsudku telefonicky hovoril so srbským prezidentom Borisom Tadičom. Povedal mu, že Washington plne podporuje demokratické a multietnické Kosovo. Podľa Reuters zopakoval americkú podporu kosovskej nezávislosti a územnej celistvosti. Biden tiež vyzval srbskú vládu, aby s Kosovom pracovala na konštruktívnom riešení problémov. Spojené štáty rozsudok privítali. Teraz vraj nastal čas, aby sa Európa zjednotila za spoločnú budúcnosť," uviedla agentúra Reuters.
„Očakávam, že Srbsko sa otočí a príde za nami, aby rokovalo o mnohých problémoch a o obojstranných záujmoch,“ vyhlásil kosovský minister zahraničných vecí Skender Hyseni po vynesení rozsudku. „Takéto rozhovory sa však môž konať jedine medzi suverénnymi štátmi,“ dodal.
Srbsko: Kosovo nikdy neuznáme
„Nikdy neuznáme kosovskú nezávislosť,“ vyhlásil srbský minister zahraničných vecí Vuk Jeremić. „Pred nami sú ťažké dni,“ povedal a dodal, že diplomatická bitka pokračuje.
Tadić už skôr oznámil, že Srbsko je pripravené na akýkoľvek verdikt súdu. Belehrad však očakával, že sa haagský súd prikloní k jeho názoru, že kosovskí Albánci nemali právo na etnické odtrhnutie sa od Kosova.
Na verdikt zareagovala ultranacionalistická Srbská radikálna strana, ktorá vyhlásil, že súd „hrubo porušil“ medzinárodné právo. Vyzval tiež belehradskú vládu, aby sa dožadovala okamžitého zasadnutia Bezpečnostnej rady OSN k ukončeniu mierovej misie EÚ v Kosove. Európska únia v rámci misie EULEX v Kosove dozerá na justičný systém krajiny a na postup proti organizovanému zločinu.
V Kosove teraz žije asi dva milióny Albáncov a 120-tisíc Srbov, tí obývajú prevažne severnú časť krajiny. Dlhoročný odpor kosovských Albáncov proti belehradskému režimu vyústil v rokoch 1998 až 1999 do krvavých stretov s vládnymi silami. Boje ukončili až nálety Severoatlantickej aliancie na Srbsko a následná medzinárodná správa Kosova.
Podnet pre separatizmus
Médiá pripomínajú, že haagsky precedens o Kosove môže posilniť odštiepenecké nálady v mnohých kútoch sveta. O svoju nezávislosť sa napríklad usilujú Baskovia, čo je hlavný dôvod, prečo Španielsko neuznáva kosovskú nezávislosť. Podobné pnutie v Európe sa vyskytuje v Podnestersku, nový impulz sa môže objaviť aj na Balkáne, kde je Bosna fakticky rozdelená podľa etnických línií.
Bezpečnostný analytik Edwin Baker sa nazdáva, že správa z Haagu nie je potešujúca. „Mám dojem, že ide o zlý oznam pre viaceré vlády, ktoré sa zaoberajú separatistickými hnutiami. Verdikt môžu vnímať ako vážnu hrozbu pre ich presvedčenie, že územná celistvosť je nedotknuteľná,“ poznamenal odborník z holandského ústavu medzinárodných vzťahov. „Od rozdelenia Pakistanu v polovici sedemdesiatych rokov minulého storočia budeme mať po prvý raz na mape sveta štát, ktorý sa stal nezávislým napriek silnému odporu krajiny, od ktorej sa odčlenil,“ dodal Baker.
Ďalší expert Milos Solaja zastáva podobný názor: „Je jasné, že rozhodnutie súdneho dvora otvára otázku národnej suverenity na niektorých územiach juhovýchodnej Európy. Zvlášť to bude mať dosah na Bosnu… Verdikt vnáša do oblasti novú nestabilitu,“ podotkol riaditeľ Strediska medzinárodných vzťahov v Bosne.
Od rokovania o štatúte k rozhodnutiu súdu o nezávislosti
7. október 2005 – Kontaktná skupina prijala princípy riešenia štatútu Kosova, podľa ktorých musí byť toto riešenie v súlade s medzinárodnými štandardmi ľudských práv, demokraciou a medzinárodným právom, a musí viesť k zlepšeniu bezpečnostnej situácie v regióne.
24. október 2005 – Bezpečnostná rada OSN dala zelenú začatiu rokovaní o budúcom štatúte Kosova. Veľvyslanci OSN podporili návrh vtedajšieho generálneho tajomníka Kofiho Annana na začiatok rozhovorov.
11. november 2005 – Bývalého fínskeho prezidenta Marttiho Ahtisaariho vymenovali za hlavného vyjednávača v rokovaniach o štatúte Kosova. O deň neskôr pricestoval do Prištiny, čím sa rokovania prakticky začali.
január 2006 – Kontaktná skupina potvrdila princípy rokovaní a vyzvala Belehrad a Prištinu, aby konštruktívne spolupracovali s Ahtisaarim v záujme reálneho vyriešenia mnohých náročných otázok.
február až september 2006 – Vo Viedni prebehlo desať kôl rokovaní o budúcom štatúte Kosova medzi srbským a kosovskoalbánskym vyjednávacím tímom.
24. júl 2006 – Uskutočnilo sa prvé kolo rokovania o štatúte Kosova na najvyššej úrovni, počas ktorého srbský prezident Boris Tadič ponúkol kosovským Albáncom najvyššiu autonómiu v rámci hraníc Srbska. Kosovský prezident Fatmir Sejdiu to odmietol s tým, že nezávislosť je jedinou možnosťou, na ktorú sú ochotní kosovskí Albánci pristúpiť.
20. september 2006 – Ahtisaari oboznámil kontaktnú skupinu s priebehom rokovaní o štatúte.
2. február 2007 – Ahtisaari predstavil svoj návrh riešenia budúceho štatútu Kosova, ktorý Srbsko okamžite odmietlo, kosovskí Albánci ho však podporili. Aj keď sa v dokumente nikde nenachádzalo slovo „nezávislosť“, Kosovu bolo dané právo na členstvo v medzinárodných organizáciách, sformovanie ozbrojených síl a prijatie národných symbolov.
26. marec 2007 – Ahtisaari vo svojej konečnej správe na pôde Bezpečnostnej rady OSN navrhol pre Kosovo kontrolovanú nezávislosť. „Reintegrácia Kosova do Srbska nie je reálna možnosť, preto je nezávislosť pod medzinárodným dozorom najlepšie riešenie“.
25. apríl 2007 – Bezpečnostná rada OSN na návrh Srbska a Ruska vyslala do Kosova osobitnú misiu, ktorá počas štyroch dní preskúmala situáciu v teréne. Niekoľko členských štátov rady totiž „vyjadrilo pochybnosti v súvislosti s riešením“, ktoré predložil Ahtisaari.
13. júl 2007 – USA a členské krajiny EÚ predložili Bezpečnostnej rade OSN nový návrh rezolúcie o Kosove, ktorý Srbom a kosovským Albáncom dával ešte 120 dní na nájdenie obojstranne prijateľného riešenia štatútu Kosova.
20. júl 2007 – Vzhľadom na hrozbu ruského veta upustili USA a päť členov EÚ od riešenia štatútu Kosova na pôde Bezpečnostnej rady OSN a uviedli, že to bude mať na starosti šesťčlenná kontaktná skupina. Americký prezident George W. Bush o niekoľko dní neskôr vyhlásil, že je čas na to, aby sa Kosovo stalo nezávislým štátom.
10. august 2007 – Trojica vyjednávačov z USA, Ruska a EÚ začala nové, 120 dní trvajúce kolo rokovaní o štatúte Kosova. Stanoviská USA a Ruska boli rozdielne. Rusko bolo toho názoru, že Ahtisaariho plán nie je dobrý a rokovania netreba časovo ohraničovať. USA žiadalo riešenie už za 120 dní.
27. a 28. september 2007 – Šéfovia diplomacií členov kontaktnej skupiny v New Yorku uviedli, že sa zasadzujú za riešenie štatútu Kosova prostredníctvom dohody, a za potvrdenie tohto riešenia zo strany Bezpečnostnej rady OSN. Srbská strana na priamych rokovaniach o štatúte medzitým okamžite odmietla návrh kosovských Albáncov na „vytvorenie dobrých susedských vzťahov medzi štátmi Srbsko a Kosovo“.
10. december 2007 – Vyjednávači USA, EÚ a Ruska po 120 dňoch skončili svoju misiu. V správe uviedli, že Belehrad a Priština nedospeli k dohode o štatúte Kosova, a že sa obe strany zaviazali zdržať sa akéhokoľvek násilia. Belehrad požiadal o pokračovanie rokovaní, kým kosovskí Albánci trvali na vyhlásení nezávislosti.
19. december 2007 – Bezpečnostná rada OSN nedospela k nijakému záveru ohľadne budúceho štatútu Kosova. Srbsko opäť požiadalo o pokračovanie rokovaní a postavilo sa na odpor proti vyslaniu misie EÚ do Kosova bez predchádzajúceho súhlasu OSN. Kosovský prezident Fatmir Sejdiu vyhlásil, že jediným prijateľným riešením je nezávislosť Kosova.
14. február 2008 – Srbská vláda rozhodla o zrušení protiprávnych aktov dočasných úradov v Kosove v súvislosti s jednostranným vyhlásením nezávislosti.
17. február 2008 – Kosovský parlament jednostranne vyhlásil nezávislosť od Srbska. Nasledovali oslavy vo všetkých väčších mestách v Kosove. Počas nasledujúcich niekoľkých dní uznali nezávislosť Kosova USA, Turecko, Albánsko, Rakúsko, Nemecko, Taliansko, Británia, Austrália či Poľsko. Doposiaľ Kosovo uznalo 69 krajín.
18. február 2008 – Srbský parlament potvrdil rozhodnutie vlády o zrušení „protiprávneho jednostranného vyhlásenia nezávislosti Kosova“.
21. február 2008 – Približne 500.000 ľudí sa zhromaždilo v Belehrade na mítingu s názvom „Kosovo je Srbsko“. Počas nepokojov, do ktorých míting vyústil, zahynul jeden demonštrant. Zranenia utrpelo asi 200 ľudí. Vandali zapálili americkú ambasádu a poškodili chorvátske veľvyslanectvo.
26. marec 2008 – Srbsko uviedlo, že požiada Medzinárodný súdny dvor (MSD) o právne stanovisko k jednostranne vyhlásenej nezávislosti Kosova a túto iniciatívu začne na pôde Valného zhromaždenia OSN.
15. august 2008 – Srbský minister zahraničných vecí Vuk Jeremič oficiálne požiadal Valné zhromaždenie OSN o podporu rezolúcie, ktorou Srbsko žiada MSD o právne stanovisko k nezávislosti Kosova.
8. október 2008 – Valné zhromaždenie OSN väčšinou hlasov prijalo požiadavku Srbska, aby sa MSD vyjadril k jednostranne vyhlásenej nezávislosti Kosova. Rezolúciu podporilo 77 krajín, proti hlasovalo šesť delegátov vrátane Albánska a USA.
1.-11. december 2009 – Na pôde Medzinárodného súdneho dvora prebehla rozprava o legálnosti jednostranne vyhlásenia nezávislosti Kosova. Počas deviatich dní predložilo svoje stanoviská 29 delegácií.
22. júl 2010 – Medzinárodný súdny dvor v Haagu zverejní stanovisko k legálnosti jednostranného vyhlásenia nezávislosti Kosova.