V boji o mešitu víťazia emócie

Pôvodne nenápadná správa sa za niekoľko týždňov prepracovala medzi najhorúcejšie politické témy a ešte medzi nimi zostane. V novembri sú totiž v USA kongresové voľby a mnohí kandidáti naznačujú, že „mešita na Ground Zero“ im zapadá do kampane.

Sami proti sebe?

„Ľudia sa už vôbec nepočúvajú,“ lamentoval nad úrovňou diskusie newyorský guvernér David Paterson. „Trhá to srdce. Nenávidím, keď sa Newyorčania takto stavajú proti sebe.“

Za projektom výstavby je Cordobská iniciatíva, ktorá sa podľa vlastných slov snaží o zlepšenie vzťahov medzi Západom a moslimami. Skupina amerických moslimov zakúpila budovu na južnom Manhattane, dva bloky od okraja miesta, kde pred deviatimi rokmi zahynuli tri tisícky ľudí po náraze unesených lietadiel do dvoch veží Svetového obchodného centra. Budovu chcú prestavať a v trinásťposcho­dovom komunitnom centre nielen pre moslimov majú byť športoviská, kongresové sály, reštaurácie, ale i pamätník 11. septembru. Kameňom úrazu je mešita, hoci nebude mať ani minarety, ani kupolu.

Proti necitlivej výstavbe neďaleko miesta posvätného pre Newyorčanov sa okamžite postavili desiatky politikov. Proti je Sarah Palinová, neúspešná kandidátka na viceprezidentku, ktorá našla svoje miesto ako hovorkyňa kresťanskej a nacionalistickej pravice. Ostrý nesúhlas vyslovil aj Newt Gingrich, šesťdesiatsedem­ročný bývalý úspešný republikánsky stratég a politik, ktorý sa vrátil z politického dôchodku.

„Ani nacisti nemajú právo dať svoj znak vedľa washingtonského múzea holokaustu a nikdy by sme neprijali ani japonské centrum v Pearl Harbore,“ vyhlásil Gingrich, ktorý sa vraj má uchádzať o prezidentskú kandidatúru o dva roky.

Obama v pasci

Zaznievajú aj umiernenejšie názory proti, ktoré hovoria o nevkuse a necitlivosti výstavby mešity pri mieste, kde sa moslimovia dopustili zločinov. Pripomína sa i to, že imám mešity Feisal Rauf podporuje radikálny režim v Iráne. Argumenty na opačnej strane hovoria, že štát nemá čo zasahovať do súkromného vlastníctva; že v rovnakej vzdialenosti od Ground Zero sú okrem iného herne či striptízové bary alebo už dve funkčné mešity.

Americký prezident Barack Obama sa komentovaniu situácie dlho vyhýbal, napokon mu však neušiel. „Ako občan a prezident verím, že moslimovia majú právo praktizovať svoje náboženstvo ako ktokoľvek iný,“ pripomenul prvý dodatok americkej ústavy. „To zahŕňa aj právo postaviť si modlitebňu na súkromnom pozemku na Manhattane v súlade s miestnymi zákonmi a nariadeniami,“ povedal Obama. „To, či je to múdre však nebudem komentovať,“ dodal.

Jeho postoj okamžite vyvolal vlnu kritiky nielen od radikálov spomedzi republikánov, ale i od niektorých demokratov, ktorí sa obávajú zlého výsledku v novembrových voľbách. „Pre Obamu je to veľmi nebezpečná téma,“ upozorňuje na politickú pascu Graham Wilson, politológ z Bostonskej univerzity.

„Mnoho Američanov, až dvadsať percent, ho totiž stále považuje za moslima. Vo všeobecnosti je toto klasický príklad toho, ako Američania často zlyhávajú pri praktickom uplatňovaní prvého dodatku ústavy. Vysielanie odkazu, že všetkých moslimov považujeme za zlo, okrem toho škodí aj americkej zahraničnej politike, ktorá sa ústami prezidentov Busha i Obamu snaží o opak,“ povedal pre Pravdu Wilson. Myslí si však, že ústava je pre Američanov dôležitá ako evanjelium pre kresťanov, a preto mnohí napokon zmenia názor.

Demonštrácie v New Yorku

Zatiaľ to tak však nevyzerá. Skupiny odporcov i priaznivcov už od odkazov cez médiá prešli i k osobnejšiemu vyjadreniu názoru. V nedeľu sa na mieste stretli dve demonštrácie s protichodnými názormi. „Nie všetci moslimovia sú teroristi, no všetci teroristi boli moslimovia,“ zaznievalo z jednej strany proti „Nestaráme sa o fanatikov, náboženská sloboda zostane“.

„Je zaujímavé, že debata sa zintenzívnila len po tom, čo sa otázka výstavby centra dostala pred plánovaciu komisiu a potrebovala už len formálny súhlas,“ všíma si historik Saeed Khan z Waynovej univerzity, ako k celému sporu došlo.

Od niekoľkých zmienok v zopár internetových blogoch sa téma dostala až do médií a keď politici zacítili jej potenciál u verejnosti, začali rozdúchavať plamene – ohlas, samozrejme, na seba nedal čakať. „V súčasnosti táto debata už nie je o New Yorku a jej rétorika je jedovatá, s rasistickými a fanatickými podtónmi,“ povedal pre Pravdu.