Obama zavelil na ústup z Iraku, pozornosť presúva na Afganistan

Ako jeden z dôvodov postupného ukončenia amerického pôsobenia v Iraku spomenul potrebu koncentrovať sa na domáce hospodárske problémy. „Našou najdôležitejšou úlohou je dať do poriadku našu ekonomiku,“ povedal.

Termín stiahnutia vojsk nie je známy

Na rozdiel od Iraku, Obamova Amerika naďalej zostáva aktívna v Afganistane. Naproti očakávaniam Obama nenačrtol žiadny termín, dokedy by sa Američania mali stiahnuť aj z tejto krajiny. Povedal, že to ukáže až vývoj udalostí.Počet amerických vojsk v Iraku tento týždeň prvýkrát klesol pod Obamom stanovených 50 000. Vojaci, ktorí v krajine podľa americko-irackej dohody z minulého roka majú zostať do konca roku 2011, budú plniť už prevažne len podpornú úlohu, predovšetkým budú poskytovať protiteroristický výcvik irackým silám.

Obama oznámil koniec bojových operácií v Iraku v Oválnej pracovni Bieleho domu, teda presne na rovnakom mieste, kde jeho predchodca George Bush mladší oznámil v roku 2003 začiatok operácie na zosadenie vtedajšieho irackého prezidenta Saddáma Husajna. Bushova administratíva odôvodňovala útok na Irak najmä prepojením tamojšieho režimu s teroristickou sieťou al-Kájda, toto prepojenie sa však nikdy nedokázalo. V Iraku zahynulo podľa údajov americkej armády za sedem rokov 4 427 amerických vojakov. Údaje o počte obetí na strane Iračanov, predovšetkým civilistov, sa rôznia, vo všeobecnosti sa však pohybujú okolo čísla 45 000.

„Operácia Iracká sloboda sa skončila. Zodpovednosť za zaistenie vlastnej bezpečnosti majú teraz na starosti prevažne samotní Iračania,“ oznámil v utorok v 18-minútovom príhovore Obama. Čo najskorší odchod amerických vojsk z Iraku bol jedným z jeho hlavných predvolebných sľubov. Nad republikánskym protikandidátom Johnom McCainom sa mu podarilo vyhrať aj preto, že americká verejnosť bola do veľkej miery znechutená zahraničnými bojovými operáciami, ktoré odštartovala Bushova administratíva.

Násilie v Iraku bude pokračovať

Obama si je vedomý, že ústupom Američanov sa nedocieli úplné ukončenie násilností v Iraku. „Extrémisti budú naďalej odpaľovať bomby, útočiť na irackých občanov a snažiť sa vyprovokovať konflikt. Iračania však už nepripustia, aby ich osud určovali teroristi,“ povedal americký prezident. Dve najsilnejšie iracké politické strany, ktoré sa už od marcových volieb nevedia dohodnúť na povolebnom usporiadaní v krajine, Obama vyzval, aby vytvorili vládu spoločne.

Čo sa týka Afganistanu, Obama nesľúbil žiadne termíny, dokedy by sa mali Američania z tejto krajiny stiahnuť. Ako povedal, všetko bude závisieť na vývoji situácie. Obama už dlho hovorí, že vojna v Afganistane je kľúčová pre bezpečnosť Spojených štátov a sveta, na rozdiel od tej v Iraku, ktorá bola podľa neho od začiatku chybou. Obama potvrdil, že od júla 2011 začnú Američania postupne presúvať zodpovednosť za zaisťovanie bezpečnosti na samotných Afgancov. Nepovedal však, ako dlho by tento proces mal trvať. „Jeho rýchlosť bude závisieť od vývoja situácie. Naša podpora Afganistanu bude pokračovať,“ vyhlásil Obama.

Irak: Američania sú pre nás odteraz rovnocenní partneri

Iracký premiér Núrí al-Málikí je presvedčený, že ukončením bojových operácií americkej armády sa jeho krajina stala nezávislou a rovnocennou so Spojenými štátmi. Vyjadril sa tak krátko predtým, ako prezident USA Barack Obama v utorok (stredu nadránom SELČ) oznámil formálne ukončenie bojovej misie v Iraku. Al-Málikí pri tejto príležitosti ubezpečil Iračanov, že v otázke ochrany pred útokmi povstalcov sa môžu spoľahnúť na domáce bezpečnostné sily.

„Prostredníctvom plnenia dohody o stiahnutí vojska naše vzťahy so Spojenými štátmi americkými vstúpili do novej fázy medzi dvoma rovnocennými, zvrchovanými štátmi,“ povedal iracký premiér. Krajina je podľa neho „dnes zvrchovaná a nezávislá“ a 31. august sa zapíše do dejín ako „nesmrteľný deň“.

 Al-Málikí sa v utorok stretol s americkým viceprezidentom Joeom Bidenom, ktorý v súvislosti s ukončením bojových operácií pricestoval do Bagdadu. Bidenova delegácia okrem iného vyzvala irackých lídrov, aby sa urýchlene dohodli na zostavení novej vlády, ktorá má vzísť z marcových parlamentných volieb. Vzhľadom na nerozhodné výsledky a pretrvávajúce nezhody medzi jednotlivými politickými tábormi je však tento cieľ stále v nedohľadne.

Napriek súčasnej neistote al-Málikí nepochybuje o tom, že iracké sily dokážu udržať poriadok v krajine. „Môžem vás ubezpečiť, že iracké bezpečnostné sily sú schopné prevziať plnú zodpovednosť. Nanešťastie čelíme pochybovačnej kampani,“ povedal al-Málikí v rozhovore pre štátnu televíziu. Premiér taktiež prisľúbil, že poslední Američania z Iraku odídu v budúcom roku, ako stanovuje príslušná dohoda.