Dzurinda: Srbsko by už malo vidieť koniec tunela na ceste integrácie

Napriek tomu, že v oficiálnom programe stretnutia v Palace Egmont téma Srbska a Kosova nefigurovala, intenzívne zarezonovala za rokovacími stolmi najmä vplyvom prijatej rezolúcie.

„Začali sme v dobrej nálade. Cathie Ashtonová prišla s dobrou správou, že v New Yorku došlo k dohode na rezolúcii, ktorá je reakciou na posudok Medzinárodného súdneho dvora. Došlo tak k zjednoteniu nielen stanovísk európskej dvadsaťsedmičky, ale aj k dohode so Srbskom v takej forme, že sa rezolúcia mohla prijať aklamačne. Máme z toho radosť aj preto, lebo Slovensko bolo aktívne v riešení tejto témy na politickej aj diplomatickej úrovni,“ opísal Dzurinda atmosféru na rokovaniach, ktoré sa niesli v uvoľnenej, „bezkravatovej“ atmosfére.

„Je to silný impulz aj pre Srbsko, tento moment by sme mali zachytiť a keďže sa v sobotu diskutuje o regióne západného Balkánu, som si istý, že hneď ráno sa k Srbsku vrátime,“ pokračoval Dzurinda a veril, že diplomatický signál z New Yorku by mal pomôcť Belehradu aj rýchlejšom priblížení sa k Bruselu na všetkých frontoch.

„Aj pre úniu ako takú a jej členské štáty to však je veľká výzva, aby sa odvážnejšie otočili smerom k Srbsku, aby Srbsko dovidelo na koniec pomyselného tunela a aby sa vízia srbského členstva premietla do konkrétneho programu,“

Hlavnou témou rokovaní bola nová dimenzia pomoci pre Pakistan. „Nehovorilo sa len o konkrétnych sumách a pomoci postihnutej krajine, Pakistan sme vnímali počas dňa aj v širšom kontexte. Chceme také opatrenia v strednodobom a dlhodobom horizonte, aby sa nadobudla vzájomná dôvera, dôležité je nezabudnúť aj na mimoriadny bezpečnostný význam Pakistanu v regióne. Pripravujeme päťročný program konkrétnych aktivít vo všetkých oblastiach,“ vysvetlil Dzurinda a pomenoval aj body, ktoré sa ešte rozpracujú počas nasledujúcich týždňov: „Diskutovali sa aj odvážnejšie kroky v oblasti podpory obchodu a ekonomického povzbudenia. Uvažuje sa o eliminovaní colných bariér a tarifných obmedzení, aby sa pakistanská produkcia mohla vo svete lepšie umiestňovať.“

Ministri po diskusii požiadali komisára pre obchod Karela De Guchta na vypracovanie štúdie o ekonomických dopadoch opatrení o zjednodušení obchodného vzťahu. Komisár by ich mal predostrieť účastníkom budúcotýždňového summitu, ktorí by mali odobriť pripravované kroky.

Druhou oficiálnou témou mítingu boli vzťahy s tretími krajinami vo všeobecnej rovine. Z nich vyplýva, že v dnešnom svete sa únia nemôže sústreďovať len na veľmoci z nedávnej minulosti.

„Európa je globálny hráč, chceme konať pružne a potrebujeme si samozrejme vyznačiť, s kým je potrebné udržať strategické vzťahy, nie je to už len USA alebo Rusko. Najintenzívnejšie sme diskutovali o Číne, ale aj o Indii, Brazílii, Rusku, ale aj krajinách ako je Japonsko a Indonézia a všeobecne o krajinách, ktoré ešte veľmocami nie sú, ale v budúcnosti sa nimi môžu stať,“ uzavrel Dzurinda.