Blíži sa čas hladu i drahých potravín

Do roku 2020 sa podľa všetkého zvýši o 2,4 stupňa Celzia. Klimatické zmeny spojené s preľudnením povedú k nedostatku potravín, celkovo bude každý rok chýbať až 265 miliónov ton štyroch základných obilnín. Vo vyspelých krajinách bude zrejme potravín dosť, ale ľudia za ne zaplatia o dvadsať percent viac.
Pred týmto vývojom varuje organizácia Universal Ecological Fund (UEF), ktorá analyzovala údaje a predpovede vypracované Medzinárodným panelom pre klimatické zmeny (IPCC), Organizáciou Spojených národov či Svetovou meteorologickou organizáciou.
Najväčší dosah klimatických zmien pocíti tropická oblasť, a to najmä pre nižšiu dostupnosť vodných zdrojov a vyššie teploty. V tropickej oblasti žije asi 60 percent svetovej populácie. Menej zrážok sa má prejaviť aj v miernom pásme, kde žije 38 percent obyvateľov. „Zmeny v dažďových zrážkach budú mať výrazný dosah na produkciu potravín,“ hovorí Osvaldo Canziani z IPCC. „V súčasnosti je 80 percent poľnohospodárov závislých od objemu zrážok. Menej dažďa v niektorých oblastiach podstatne zníži množstvo dostupných povrchových aj podzemných vôd, čo znamená, že prechod na umelé zavlažovanie nebude možný,“ dodal.
Nedostatok dopestovaných obilnín sa prejaví aj na chove zvierat. V súčasnosti sa až 35 percent obilnín používa ako krmivo pre zvieratá. Nižšia dostupnosť krmív, respektíve ich vyššia cena, bude viesť k poklesu aj v živočíšnej výrobe. Ťažké časy čakajú aj rybárov. V súčasnosti sú využívané, nadmerne využívané alebo dokonca vyčerpané asi tri štvrtiny vôd. Klimatické zmeny ovplyvnia tak morské, ako aj sladkovodné systémy a vynútia si prechod od rybolovu k intenzívnemu chovu rýb.
UEF predpovedá, že počas tohto desaťročia vzrastie cena potravín o dvadsať percent. Ceny budú nahor tlačiť suchá v poľnohospodárskych regiónoch, ako aj dopyt po agroproduktoch zo strany chovateľov zvierat a výrobcov biopalív. Dôsledkom rastu cien potravín bude aj nárast počtu podvyživených obyvateľov. V súčasnosti ich je asi jedna miliarda, teda zhruba každý siedmy človek. O deväť rokov to má byť už každý piaty obyvateľ planéty. Znamená to, že podvýživou bude trpieť každé druhé dieťa narodené v Afrike, každé štvrté v Ázii a každé siedme v Latinskej Amerike, uvádza sa v štúdii.
Podľa UEF jedinou cestou, ako tento vývoj zmierniť, je znížiť produkciu skleníkových plynov, ktoré sú zodpovedné za ohrievanie atmosféry Zeme. Vyspelé krajiny by mali do roku 2020 znížiť emisie až o 40 percent. Pre tento cieľ existuje dohoda, no nijaký zaväzujúci dokument. Organizácia takisto upozorňuje, že vyspelé krajiny sa dohodli chudobným štátom poskytnúť 100 miliárd dolárov na zmiernenie dosahu klimatických zmien. Ani tento záväzok však tak v roku 2009 v Kodani, ako aj minulý rok v Kankúne, nedostal nijakú oficiálnu podobu.
Nedostatok potravín v roku 2020
- Svetová populácia sa do roku 2020 zvýši zo súčasných 6,9 na 7,8 miliardy ľudí
- V súčasnosti trpí hladom každý siedmy človek. O deväť rokov to už bude každý piaty
- Hladom zomiera denne 18-tisíc detí mladších ako päť rokov. O deväť rokov sa tento počet zdvojnásobí
- Afrika príde do roku 2025 o dve tretiny poľnohospodárskej pôdy
- Ceny potravín sa zvýšia zhruba o 20 percent
- Vývoj poľnohospodárskych výnosov sa bude líšiť podľa regiónov. Napríklad Čína vypestuje o 20 percent viac plodín, no India o 30 percent menej
- V Európe sa produkcia potravín do roku 2020 zvýši na severe a zníži najmä v stredomorskej oblasti
- Za príčinu tohto vývoja sa najčastejšie označujú klimatické zmeny a s nimi spojený pokles dažďových zrážok a častejšie extrémne prejavy počasia
Pestovanie 4 najvýznamnejších plodín (v miliónoch ton) | ||||
Plodina | Súčasná produkcia | Produkcia 2020 | Potreba 2020 | Stav |
Pšenica | 683 | 663 | 772 | Nedostatok 109 |
Ryža | 686 | 692 | 775 | Nedostatok 83 |
Jačmeň | 826 | 849 | 934 | Nedostatok 85 |
Sója | 231 | 272 | 260 | Prebytok 12 |
Spolu | 2426 | 2476 | 2741 | Nedostatok 265 |