Spojenci Tripolisu pripravujú proti nemu vojnu

„Scenár veľmi pripomína ten iracký, v ktorom práve hľadanie zbraní hromadného ničenia poslúžilo ako zámienka na vpád,“ pripomína ruský politológ Alexandr Chabarov. Európske médiá dnes už otvorene informujú o amerických, francúzskych a britských špeciálnych jednotkách, ktoré sa vysadili vo východnej časti krajiny. Pritom ešte v roku 2004 britský premiér Tony Blair podpísal s Muammarom Kaddáfím významnú „dohodu v púšti“.

Výmenou za medzinárodnú rehabilitáciu otvoril plukovník brány k ložiskám svojej veľmi kvalitnej ropy koncernom British Petroleum a Shell. V roku 2009 dosiahol Kaddáfí aj návrat teroristu Al Megrahího do vlasti. Na Britských ostrovoch si odpykával doživotný trest za účasť na útoku proti americkému lietadlu s 270 cestujúcimi na palube. Všetci zahynuli pri páde na škótske mestečko Lockerbie. Kľúčovým momentom bola opäť líbyjská ropa. „Musíme pracovať s tým, čo máme a vás nesmie strašiť meno Kaddáfí. Našou úlohou je dať Líbyi to, čo potrebuje a my budeme hrať podľa ich pravidiel,“ vyhlásil vtedy britský veľvyslanec v Tripolise Vincent Fean. A tak excentrický plukovník mal dvere v civilizovanom svete otvorené. Svoj stan si mohol postaviť, kde chcel.

Americký prezident Ronald Reagan síce Kaddáfího nazval „besným psom“, ale 44 miliárd barelov doteraz známych líbyjských ropných zásob je viac ako zásoby Nórska a Veľkej Británie spolu. „Líbya má ropu. Je aj v iných krajinách, ktorých režimy nepodporujeme. Svet však potrebuje palivo. Pravda je aj to, že ak by sme boli v tomto smere principiálni, tak krajiny ako napríklad Čína, by už dávno obsadili naše pozície,“ myslí si o celom probléme Jack Straw, niekdajší šéf britskej diplomacie (2007 – 2010). Ako je však známe „besné psy“ sa skôr či neskôr odtrhnú z reťaze. „V takom prípade prichádza k slovu americké námorníctvo. Nebo nad niekdajším obchodným partnerom križujú lietadlá NATO, ktoré zachraňujú ľudí pred humanitárnou katastrofou a občianskou vojnou,“ pripomína politológ Alexandr Chabarov.

„Ak cena ropy dosiahla 120 dolárov za barel, tak je to výstražný signál pre svetovú ekonomiku. Líbyjskú ropu možno krátkodobo nahradiť zvýšenou ťažbou saudskoarabského čierneho zlata. Lenže my potrebujeme ceny pohybujúce sa od 90 do 100 dolárov za barel, nie v rozpätí 120 do 150 dolárov,“ trafil klinec po hlavičke Richard Dalton, britský veľvyslanec v Tripolise (1999 – 2002) v článku pre štvrtkové vydanie denníka The Telegraph.