Aj ďalšie reaktory majú problémy

Pred pár dňami ste pre Pravdu komentovali problém elektrárne v Japonsku, situácia sa však značne zmenila. Objavujú sa veľmi rozporné informácie o tom, čo sa v Japonsku deje. Môžete uviesť na pravú mieru, čo vybuchlo a aké nebezpečenstvo hro­zí?

Chceli by ste odo mňa veľa. Údaje sú naozaj rozporné a nedá sa jednoznačne povedať, či radiácia stúpa, alebo klesá. Môžem však povedať, ako to ja chápem. Japonci tiež dávajú rozporné údaje a zrejme niečo aj zakrývajú, dá sa len predpokladať, čo sa asi deje, no nedá sa to povedať s určitosťou.

V akom stave sú reaktory? Boli poškodené, uniká rádioaktivita priamo z nich, alebo ide len o paru s nižšou rádioaktivitou?

Podľa posledných správ sa zdá, že na reaktore číslo 2 mohlo dôjsť už k narušeniu železobetónového kontajnentu, teda obalu, ktorý rádioaktivitu drží v okolí. Na to sú indikácie. V určitom čase bol viditeľný výron plynov a vtedy stúpla aj aktivita na 400 milisievertov za hodinu, čo bola najvyššia hodnota. Potom však klesla. Z meraní je jasné, že tlak vnútri bol asi tri atmosféry a potom klesol zhruba na jednu atmosféru a vtedy sa aktivita zvýšila, to znamená, že rádioaktívne plyny zrejme ušli cez nejakú trhlinu. A keďže tlak klesol, potom aj únik bol menší, a preto rádioaktivita znova klesla. Preto sa objavili správy, že stúpa, a potom zas, že klesá a že evakuovali robotníkov. Zrejme keď došlo k úniku, aktivita stúpla, ale keďže najväčší tlak sa znížil, únik bol menší a robotníci sa mohli vrátiť.

Stále sú však aj problémy s reaktorom číslo 4, ktorý bol odstavený a v ktorom je vyhorené palivo. Krátko pred zemetrasením bola odstávka reaktorov 5 až 6, spolu ich je tam až 12, aj keď sa stále hovorí len o týchto štyroch. Problémy sú však už aj na piatom a šiestom. Z toho, čomu oni hovoria vyhorené palivo, sa stále uvoľňuje určitá rádioaktivita do ovzdušia, pretože je tam málo vody. Ďalší problém súvisel s tým, že keď sa aktivita zvýšila, Japonci stiahli aj helikoptéry z civilnej obrany, ktoré dovážali vodu a liali ju na reaktory, lebo rádioaktivita bola vysoká. Mohlo to znova zhoršiť situáciu, lebo na určitý čas sa reaktory znovu viac zahriali. Keď aktivita klesla, znova tam helikoptéry pustili a podľa posledných správ to majú čiastočne pod kontrolou a aktivita sa nezvyšuje. Je to v nie dobrom, ale v relatívne stabilnom stave.

Čo sa teda zmenilo oproti prvým dňom?

Nové je to, že únik rádioaktivity z kontajneru na druhom reaktore už zrejme bol a teraz ju vietor odnáša nad more. Ale problém je v tom, že už sa začínajú spomínať aj ďalšie bloky, v ktorých tiež chladenie nefunguje celkom dobre, teda nielen na spomínaných štyroch. Súčasný stav je taký, že rádioaktivita je nižšia, preto sa aj robotníci do elektrárne vrátili a aj pre ľudí v okruhu 20 kilometrov už v podstate nepredstavuje nebezpečenstvo.

A pre ľudí, ktorí boli ožiarení v čase, keď bola rádioaktivita zvýšená?

Japonci nezverejnili presné údaje, akú radiáciu im namerali. Ale konštatovali, že sú to dávky, ktoré sú pre pracovníkov jadrovoenerge­tických zariadení viac-menej bezpečné, teda sú na úrovni toho, čo pracovníci dostanú v priebehu roka. Teraz to dostali v kratšom čase a dávky sú nastavené tak, že ak ich ešte doteraz nedostali, nemali by vyvolať zdravotné následky.

Robotníci teda môžu byť žiarením vážne ohrození?

Sú tam robotníci, o ktorých hovoria, že boli zranení, ale nehovoria o nich bližšie, či mali mechanické zranenia pri výbuchoch, alebo aj pri zranení dostali vyššiu dávku. Boli aj ožiarení, ale nezverejnili o nich, akú dávku dostali. Či to vyvolá akútnu chorobu z ožiarenia, alebo to bude mať dlhodobejšie následky, to sa dá ťažko povedať.

Stále platí, že pre Slovensko a Európu to nie je nebezpečné?

Zatiaľ určite nebezpečenstvo nehrozí.

Aké sú predpovede? Môže dôjsť k ešte výraznému zhoršeniu situácie, k poškodeniu krytu reaktorov?

Od chladenia závisí, či nedôjde k poškodeniu kontajnentov na viacerých reaktoroch.

Oproti prvým dňom sa však situácia jednoznačne zhoršila.

Áno. Na začiatku hovorili, že vypúšťajú paru a v nej je rádioaktívny jód. Lenže pri úniku z druhého reaktora bude už izotopov oveľa viac, bude tam cézium, plutónium, stroncium, teda ďalšie prvky a s nimi súvisiace problémy. Majú podstatne dlhší polčas rozpadu ako jód. Cézium a stroncium okolo 28 až 30 rokov, plutónium okolo 24 000 rokov, skrátka desaťtisíce rokov. Tie zotrvajú v prostredí dlhšie. Jód sa rozpadne približne počas ôsmich dní.