Prídu Rusko a Čína o ropné miliardy?

„Nemáme problémy s takými západnými krajinami, ako Taliansko, Francúzsko a Veľká Británia. Ale s Ruskom, Čínou a Brazíliou sa môžu vyskytnúť isté politické záležitosti,“ vyhlásil Abdeldžalíl Majúf, predstaviteľ ropnej spoločnosti Agoco, ktorá je pod kontrolou povstalcov.
Moskva a Peking niekoľko mesiacov blokovali v Bezpečnostnej rade OSN prijatie rezolúcie, ktorá by umožnila medzinárodný vojenský zásah proti režimu Muammara Kaddáfího. A keď sa napokon zdržali práva veta a dali zelenú leteckej operácii NATO v Líbyi, neprestávali alianciu kritizovať za prekročenie mandátu OSN.
Taliansko, Francúzsko a Británia za Kaddáfího vlády uzavreli s krajinou s najväčšími ropnými zásobami v Afrike výnosné obchody. Už na jar sa však od diktátora dištancovali, aktívne podporili jeho domácich odporcov, uznali ich dočasnú vládu a teraz sa chystajú žať plody. „Taliansko má zmluvy s Líbyou, nie s Kaddáfím,“ vyhlásil šéf talianskej diplomacie Franco Frattini, ktorý vyjadril presvedčenie, že aj po zmene režimu zostane talianska Eni hlavným producentom ropy v Líbyi.
Experti predpokladajú, že najneskôr do dvoch rokov sa Tripolisu podarí obnoviť ťažbu v objemoch spred občianskej vojny, keď ročne exportoval ropu a zemný plyn za vyše 30 miliárd eur. Predstavitelia dočasnej vlády pritom naznačujú, že pri uzatváraní lukratívnych obchodov nezabudnú, ktorá krajina sa k nim správala priateľsky a ktorá nie.
Rusko, ktoré okrem ťažobných koncesií získalo od Kaddáfího režimu aj miliardové zákazky na dovoz zbraní a výstavbu železnice, už ráta s nevyhnutým ústupom z líbyjských trhov. Len pred polrokom mu pritom medzinárodné zbrojné embargo zmrazilo realizáciu už uzavretého obchodu na vývoz zbraní do Líbye.
„Líbyu sme definitívne stratili,“ hovorí predseda rusko-líbyjskej obchodnej komory Aram Šegunc. „Krajiny NATO minuli miliardy dolárov na túto operáciu a našimi firmám nebudú chcieť dať ani malý diel z koláča,“ dodal.
Rusko a Čína stále oficiálne neuznali líbyjskú Dočasnú národnú radu. Peking, ktorý vložil do líbyjských nálezísk ropy, železnice a telekomunikačných služieb miliardy eur, však na svoje pomery nezvyčajne rýchlo vyslal ústretový signál, že rozhodnutie Líbyjčanov rešpektuje.