Lotyši nebudú mať dva štátne jazyky, ruštinu v referende odmietli

Účasť na hlasovaní presiahla 69 percent, bola teda jednou z najvyšších odkedy krajina získala nezávislosť v roku 1991. Právom zúčastniť sa na referende disponovalo 1,5 milióna Lotyšov.

Plebiscit je výsledkom petície podpísanej takmer 190-tisíc ľuďmi, ktorých návrh lotyšský parlament ešte v decembri jednomyseľne odmietol. Návrh výrazne podporovaný najsilnejšou parlamentnou stranou Centrom súladu sa tak podľa ústavy musel stať predmetom referenda. Účasť však musela dosiahnuť 50 percent, aby bolo platné. Proti iniciatíve zrovnoprávniť ruštinu s lotyštinou ešte začiatkom decembra vystúpil prezident Andris Berzinš, ktorý dokonca pohrozil rezignáciou. Urobil tak napriek tomu, že viac než tretina obyvateľov vyše dvojmiliónovej postsovietskej krajiny sa hlási k ruskej národnosti. Rovnako odmietavý postoj zaujal aj premiér Valdis Dombrovskis.

Ľudové hlasovanie pútalo aj pozornosť Európskej komisie. Brusel by totiž v prípade úspešnosti plebiscitu musel uznať ruský jazyk za oficiálny jazyk Európskej únie. Tá totiž za ne uznáva všetky štátne jazyky, ktorými sa hovorí v 27 členských krajinách bloku. EK by preto musela s členskými krajinami rokovať o vyriešení celej záležitosti. Ak by sa ruština stala 24. plnohodnotným jazykom únie, Brusel by musel preložiť všetky dokumenty aj do ruštiny a poskytovať prekladateľa počas rokovaní na pôde európskych inštitúcii. To sa pozdávalo viacerým ruským predstaviteľom, ktorí dlhodobo tvrdia, že Brusel Rusov žijúcich v EÚ diskriminuje.

Lotyšsko získalo nezávislosť od rozpadávajúceho sa Sovietskeho zväzu v roku 1991. Odvtedy panuje vo vzťahoch medzi Rigou a Moskvou výrazné napätie, keďže podľa Rusov aktuálny člen EÚ a NATO stále spadá do sféry ich vplyvu.